Najlepšia tribute kapela na svete the Australian Pink Floyd

Účinkujete na svetových pódiách už dosť rokov . Napadlo vás na začiatku tejto cesty, kam až dôjdete? Získali ste svetovú slávu, zapĺňate veľké sály po celom svete…

Vždy sme o tom snívali, ale nikto z nás ani netušil, ako ďaleko dôjdeme a že to bude trvať tak dlho. Sme radi, že môžeme jazdiť po celom svete.

Neviem kde, ale čítal som štúdiu, že Austrália je trochu posadnutá tribute kapelami. Nechcem byť nezdvorilý, ale čo je na tom pravdy?

Scénu tribute kapiel v Austrálii odštartovali práve kapely, ako sme my. Je to preto, že je Austrálie príliš ďaleko, a prišli sme teda o možnosť vidieť mnoho našich obľúbených kapiel – a tak sme založili našu verziu a našli v Austrálii dosť pokračovateľov.

Vaše turné musí byť neuveriteľne náročné, fyzicky i psychicky. Od 7. októbra do 12. novembra odohráte na americkom turné 29 koncertov, niekedy vystupujete deväť dní vkuse.  Európske turné činí skoro 70 koncertov za necelé štyri mesiace. To je pekný maratón! Čo na to hovorí vaše fyzické a mentálne zdravie?

Je to tvrdá práca a všetci sme často veľmi unavení, ale robíme to, čo milujeme, a po všetkých tých rokoch sme si na to zvykli. Je ale dôležité mať i vlastný život mimo kapelu, aby sme si zachovali duševné zdravie!

A ako sa tvária rodiny hudobníkov na také kočovné živobytie? Cestujú s vami?

Tak ja mám to šťastie, že moja žena cestuje s nami, pretože tiež pracuje pre kapelu.

Vaše koncerty bežne trvajú okolo troch hodín. Asi musíte veľa cvičiť, i keď niektorí z vás úplne nevyzerajú ako športovci.

No, nie je to ani tak šport, ale musíme dbať o zdravú stravu a dopriať si veľa spánku, keď máme tour. Najhoršie je, pokiaľ niekto na turné ochorie – je veľmi ťažké odohrať koncert, keď je človek prechladnutý alebo má chrípku.

Podobné turné je náročné i logisticky. Staviate a skladáte stále len jednu koncertnú zostavu (svetlá, zvukový systém

atď.), alebo máte aspoň tri?

Máme na turné len jednu zostavu! Naši fantastickí technici musia všetko postaviť a potom zbaliť za jediný deň.

Ako už tradične, v januári vás môžeme vidieť a počuť  v Slovenskej republike. Aké sú pripravené zmeny oproti minulým

vystúpeniam?

Urobili sme niektoré zmeny vo svetelnej show, máme nové projekcie a budeme hrať i niektoré nové skladby.

Páči sa mi, že váš setlist nie je len akési „the best of Pink Floyd“, ale hráte tiež menej populárnej skladby. Napríklad: i keď som osobne verný fanúšik PF, musel som niekoľko desiatok sekúnd pátrať v hlave ,kým som na koncerte poznal „Careful With That Axe, Eugene“. Iným príkladom je trebárs „Arnold Layne“, „Astronomy Domine“ alebo „The Fletcher Memorial Home“. Budete pokračovať ďalej v tejto „osvetovej“ činnosti? Ako vlastne vyberáte skladby? Má niekto hlavné slovo?

Je veľmi ťažké vyberať skladby. Všetci sa o tom porozprávame a rozhoduje to, ktoré piesne dokážeme najlepšie pripraviť pre show a ktoré sa nám najlepšie hrajú. Samozrejme sa snažíme hrať i nejaké menej známe piesne, aby bol koncert čo najzaujímavejší.

Existuje skladba PINK FLOYD, na ktorú by ste si netrúfli? Alebo u ktorej by ste sa báli, že bude pre publikum „nestráviteľná“?

Možno „Alan´s Psychedelic Breakfest“ alebo niečo také. To by sa pre živý koncert asi nehodilo.

Tvorba PINK FLOYD zahŕňa vlastne niekoľko veľmi odlišných období. Aké je vaše najobľúbenejšie? Nie sú medzi členy kapely nejaké priateľské spory typu: Dosť bolo vecí z „The Dark“, poďme urobiť niečo z „Animals“!?

Väčšina kapely považuje za najlepšie obdobie sedemdesiate roky, teda od „Meddle“ po „The Wall“. Ovšem pár mladších členov pokladá za najlepšie „The Division Bell“. Ale v skutočnosti sa o tom nehádame.

Niektoré albumy (veľkú štvorku od „The Dark Side Of The Moon“ po „The Wall“) ste prehrali na koncerte celé. Chystáte sa i na iné? Ďalší v poradí je „The Final Cut“.

Kto vie? Možné to je.

Budete v budúcnosti ťažiť i zo sólovej Gilmourovej alebo Watersovej tvorby?

Nikdy sme to zatiaľ nespravili a myslím, že ani nespravíme. Je predsa toľko vecí od PINK FLOYD na zahratie!

Je známe, že sa snažíte o maximálnu vernosť. Napríklad gitarista Steve Mac využíva originálne vybavenie tvorcu gitary Davida Gilmoura – Petea Cornisha. Nemáte niekedy chuť byť viac svoji, upraviť výraznejšie aranžmán alebo zmeniť tempo skladby?

My chceme skutočne hrať PINK FLOYD tak, ako sa majú hrať – to je práve dôvod pre existenciu kapiel, ktoré dávajú hold hudbe PINK FLOYD. A preto používame presne tú istú techniku ako oni, aby sme dosiahli vernú zhodu so zvukom na ich albumoch.

Mimochodom, keď som vás počul v pražskej Tesla Aréně, mali ste pravdepodobne ten najlepší zvuk, aký som kedy počul. Stále máte v tíme zvukových technikov, ktorí pracovali i pre PINK FLOYD?

Zvuk je rovnako dôležitý ako noty. Pracuje pre nás Colin Norfield – práve on bol jeden zo zvukových inžinierov na turné „Division Bell“ a tiež na turné Davida Gilmoura „On An Island“.

Svetelná show je nedielnou súčasťou Vášho vystúpenia. V niektorých pasážach koncertu mi pripadá, že svetlá sú tým hlavným, čo priťahuje pozornosť publika. Akoby v pozadí síce hrá hudba PINK FLOYD, ale oči sú viac stimulované ako uši. K tomu ešte 3D projekcia… predpokladám, že tieto prvky budete ešte viac rozvíjať, mám pravdu?

Nie sme si istí, či 3D projekcia bude ešte súčasťou našej tour v roku 2012. Máme toľkokrát nápady a možnosti, ako rozvinúť svetelnú show a projekcie, a možno pôjdeme inou cestou než 3D ako v tohto roku.

Domnievam sa, že všetkým členom kapely bije v hrudi rockové srdce. Nevadí vám niekedy, že všetci v publiku len sedia a koncerty nemajú taký ten správny rockový „kotol“?

Nevadí, pokiaľ si publikum vychutnáva hudbu, tak nech sedí a počúva. Ale samozrejme je skvelé, keď vstanú a narobia trochu rámusu!

Hrali ste na 50. narodeninách Davida Gilmoura. Domnievam sa, že sa mu vaše vystúpenie muselo páčiť.

Áno, naše koncerty si užíva, takže si myslím, že podľa jeho názoru robíme všetko správne.

 

Diskografia:

Live At The Hammersmith Apollo 2011

Súčasná zostava:

Jason Sawford – klávesy

Steve Mac – gitary, spev

Paul Bonney – bicie

Alex McNamara – spev

Colin Wilson – basová gitara

Mike Kidson – saxofón

David Domminney Fowler – gitara, spev

Lorelei McBroom – sprievodné vokály

Emily Lynn – sprievodné vokály

Lara Smiles – sprievodné vokály