Lucia Hablovičová: V najlepšom treba prestať

Požiadali ste vedenie Markízy o uvoľnenie z relácie. Dôvod?

- Keď som nastúpila na post moderátorky relácie Smotánka, mala som predstavu, že ju budem robiť asi tak dva roky ako moja predchodkyňa Janka Hospodárová. Vydržala som tri a považujem to za úspech. Nekonečné návštevy večierkov sú veľmi únavné.

Mali ste prácu, ktorú vám kdekto môže závidieť. Presúvali ste sa z jednej príjemnej akcie na druhú, od jednej bombastickej párty k ďalšej. Aj vám to pripadá také skvelé?

- Nie je to až také skvelé, ako sa na prvý pohľad zdá. Zaujímavých ľudí nestretávate až tak často, jedlo na recepciách som zvyčajne vynechávala a veľakrát som si vedela predstaviť aj romantickejší večerný program. Je veľmi vyčerpávajúce, stále dobre vyzerať, viesť duchaplné rozhovory, vždy vedieť reagovať a po večeroch, keď ostatní relaxujú, ísť pracovať.

Cítite sa unavená a vyčerpaná?

- Potrebujem si oddýchnuť, jednoducho chcem zastaviť kolotoč, v ktorom som sa pre moju prácu ocitla. Nie som vyčerpaná, len som už mala pocit, že sa v relácii nemám kam ďalej posunúť. Hranice tejto relácie sú dané a len ťažko sa mi presadzovali nejaké dramaturgické zmeny.

Nech je, ako chce, z môjho pohľadu ide o veľmi nečakané rozhodnutie. A z vášho?

- Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Táto myšlienka vo mne dozrievala pár mesiacov, a samozrejme, nechcela som ostať bez práce alebo aspoň bez predstavy, čo by som chcela ďalej robiť.

Mala som dojem, že Smotánku zvládate ,,ľavou zadnou". Že by bol opak pravda?

- Myslím si, že som to naozaj zvládala presne tak a možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo som mala pocit, že už stojím na mieste. Pamätám si však, čo ma to stálo, dostať sa do tejto polohy, takže svojím spôsobom som na to hrdá.

Ešte nedávno ste si túto prácu pochvaľovali, čo prispelo k tomu, že nastal taký zvrat?

- Určite aj fakt, že kde sa iní zabávali, ja som pracovala. Po celodenných povinnostiach spojených s fungovaním a dramaturgiou relácie som sa večer, keď ostatní relaxovali, vybrala nakrúcať a domov som sa vracala v noci. Všetkého veľa škodí, aj keď chodenie po večierkoch je možno pre niekoho atraktívne.

Nezdá sa vám, že hazardujete, keď hádžete za hlavu prácu, o ktorú by sa iné baby bili? Impertinentná otázka: Z čoho mienite žiť?

- Nemám pocit, že niečo hádžem za hlavu, len sa posúvam ďalej. Smotánka bola pre mňa veľká škola života a jednoducho mám pocit, že je čas na zmenu. Mediálne prostredie je neisté, a keďže mám pocit, že v najlepšom treba prestať, rozhodla som sa takto. Naplánovala som si voľné leto a od jesene by som rada začala pracovať, času na rozmyslenie mám dosť.

Čo s voľným časom?

- Snažím sa dobehnúť zameškané. Rada hrávam bedminton, s mamou squash, bicyklujem, a ak sa dá, vyrazím s partiou niekam na chatu a grilujem či dokonca vyváram.

Je o vás známe, že máte netradičnú adrenalínovú záľubu, zoskok padákom, ešte vás to drží? Koľkokrát do roka si vlastne ,,skočíte"? Ste vôbec poistená?

- Zoskok padákom je, bohužiaľ, závislý od počasia a ja sa tejto záľube venujem zvyčajne v júli a v auguste, keď už je aj “hore“ teplo. Viac ako tri zoskoky denne nezvládnem, je to pre mňa fyzicky náročné, našťastie aj po pár zoskokoch dokážem v tejto eufórii vydržať dlhý čas. Poistená nie som, možno preto, že sa mi zatiaľ úrazy akéhokoľvek druhu vyhýbali.

Zdá sa, že ste odvážna. Je vôbec niečo v živote, čoho sa bojíte?

- Mám strach z vecí, ktoré nedokážem zmeniť či ovplyvniť, bojím sa o zdravie svojich blízkych a občas sa bojím urobiť vážne rozhodnutia, ktoré sa už nebudú dať vrátiť späť.

Predstavujete si svoju ďalšiu kariéru aj naďalej v televíznej brandži?

- Nepovažujem sa za karieristku, takže svoju kariéru si príliš dopredu neplánujem. Práca v médiách je pre mňa skvelá škola života, pri ktorej sa dá overiť nielen vlastný charakter, ale aj ľudí v okolí.

Keď ste pred tromi rokmi začínali, pripadali ste mi neistá a meravá. Zdalo sa mi, že sa na to ani nehodíte. V krátkom čase ste sa však dostali do formy a zrazu koniec?! Nadobro opúšťate televíziu.

- Verím, že nie nadobro. Nepálim mosty a mám aj nejaké nové ponuky. Rada by som však robila niečo, čo ma bude baviť, čo ma nadchne a je možné, že to bude mimo televíznej obrazovky. Neberiem moderátorskú kariéru ako splnenie svojho životného cieľa.

Pôsobíte veľmi pokojne, akoby vás nič nevyvádzalo z miery. Nijaké nervy ani stres, akoby ste si ich držali od tela. Je to len zdanie?

- Naozaj nie som typ, ktorý sa potrebuje vykričať alebo zanadávať si. Dokonca sa občas pristihnem, že aj keď mi niečo padne alebo zakopnem, vyjde zo mňa len akési citoslovce, nie nadávka. Ale je pravda, že sa občas dokážem pekne vystresovať, najmä ak vlastným pričinením nestíham nejaký termín, potrpím si totiž na presnosť.

Ste modelka, boli ste moderátorka, z čoho by sa dalo usúdiť, že sa okolo vás točia muži. Skutočne to platí?

- Som typ, ktorý si ťažšie pripúšťa cudzích ľudí k telu, a pravdepodobne to zo mňa nejakým spôsobom vyžaruje. Takže, je len zopár mužov, ktorí nájdu v sebe odvahu a oslovia ma. Davy kávychtivých mužov od seba odháňať nemusím.

V televíznomoderátorskej brandži je veľa slobodných žien. Myslíte si, že keď sa chce žena venovať tomuto druhu kariéry, inak to ani nejde?

- Myslím, že skôr to súvisí s momentálnym trendom mladých tvárí na obrazovke. Mnohé dievčatá majú potrebu vybudovať si najskôr kariéru a rodinu odkladajú na neskôr. Z určitého pohľadu s tým súhlasím. Je smutné, ak má žena s dvomi deťmi pocit, že niečo zmeškala, a na úkor rodiny začína hľadať uspokojenie v práci. Na druhej strane si neviem predstaviť, že by som sa pár mesiacov po pôrode vrátila do práce a o dieťa by sa staral niekto iný.

Ste vy ten typ ženy, ktorá si myslí, že na manželstvo, rodinu má čas hlboko po tridsiatke?

- Určite nie, viem si predstaviť že by som si založila rodinu skôr. Mám dvadsaťsedem rokov a k deťom mám veľmi blízky vzťah, zatiaľ však nie je tá správna konštelácia. Pravidelne však navštevujem obchody s dojčenským oblečením, ktorým potom zásobujem moje krstniatko Danielku.

Ako si prestavujete svoj ďalší život? Aké máte plány?

- Po mnohých stroskotaných plánoch sa snažím príliš neplánovať a viac sa sústreďujem na prítomnosť. Verím však, že sa mi jedného dňa podarí založiť si fungujúcu rodinu a raz budem svojim vnúčatám spokojne rozprávať, ako to kedysi vyzeralo v slovenskom šoubiznise.

Takže, čo bude ďalej? Lucia, nie ste vy náhodou tehotná?

- Aj keď by to bola skvelá správa, zatiaľ nie.