Moderátor kontroverznej reality šou v dome Mojsejovcov nebýva, ale chodí k nim do práce.
Ako sa vám žije u Mojsejovcov?
- Ja nežijem u Mojsejovcov, nie som finalistom, neuchádzam sa o dva milióny. V prvej relácii sme zahrali modelovú situáciu, že som sa tam nasťahoval. Inak bývam mimo domu, asi päť kilometrov od Pereša a k Mojsejovcom chodím do práce. Podobne ako niekto v Bratislave do Slovnaftu. (smiech)
Dá sa teda povedať, že máte zamestnanie na 24-hodinový úväzok.
- Môj pobyt u nich je časovo oveľa náročnejší než pri iných projektoch, ktoré som robil. V podstate k nim prichádzam ráno a často som tam až do večera. Ide o reality šou, isté veci máme pripravené, iné vzniknú za pochodu a tie nemôžem ovplyvňovať ani ja, ani štáb. Neraz čakáme na akciu, ako keď poľovník striehne, kedy sa objaví jeleň. Niekedy je to otravné, inokedy vzrušujúce a dobrodružné. Po mesiaci nakrúcania môžem povedať, že je to dosť únavné. Akú veľkosť budú mať kruhy pod mojimi očami v júni, radšej ani nechcem vedieť.
Akí sú Nora s Braňom hostiteľmi, ako spolu vychádzate?
- Aby sme my ani oni nemali ponorkovú chorobu, vytvorili sme si isté pravidlá hry. Mojsejovci nevstupujú do našej televíznej prístavby, štáb nechodí do ich domu, teda ak si to nevyžaduje práca. Naša komunikácia je profesionálna a korektná, neorganizujeme nejaké kávičkové seansy. Možno by na to bola aj niekedy chuť, ale rešpektujeme skutočnosť, aby sme si do júna vzájomne neliezli na nervy.
Prekvapili vás niečím?
- Tým, že na to stále majú nervy. Snažia sa byť absolútne profesionálni, chcú dodržať dohodu a šou dotiahnuť až do konca, aj keď viem, že veľakrát je to pre nich ťažké.
Nepripadáte si niekedy ako vo väzení?
- Súťažiaci sú v zlatej klietke, ale sú v nej dobrovoľne. Hocikto z nich môže povedať: „Otvorte dvere, odchádzam.“ Pre nás je to práca ako každá iná, i keď omnoho náročnejšia, pretože ide o dve 90-minútové vysielania týždenne a náročnú prípravu. Je to veľká škola pre celý štáb, kameramanov, scenáristov, režisérov. Napriek kontroverznosti, akú šou vyvolala, určite na ňu budeme všetci radi spomínať.
Do akej miery môžete zasiahnuť do diania v dome?
- Do deja zasahujeme rôznymi fintami, snažíme sa vyvolávať určité situácie, používame skryté kamery, aby sa dostavili reakcie, ktoré očakávame. Ale divák to vie vždy vopred. Ide síce o manipuláciu, ale je to manipulácia vedomá a otvorená. Na 70 percent si tieto situácie pripravujeme, zvyšok nechávame na náhodu. Stáva sa však, že v zostrihu sa nakoniec ocitne 80 percent vecí náhodných a 20 percent naprogramovaných, lebo to, čo prinesie život, má vždy lepší scenár než to, čo vymyslíme my.
Neobjavujú sa za plotom domu zvedaví susedia? Ako vníma okolie rozruch okolo šou?
- Za plotom sa objavujú celé exkurzie, zastavujú sa tam autá a dokonca autobusy. Ľudia nazerajú cez plot, no snažili sme sa to vyriešiť tak, aby boli priestory nepriehľadné, aby sme podporili izolovanosť súťažiacich. Rakcie sú väčšinou pozitívne, ľudia prídu zo zvedavosti, alebo aby vyjadrili podporu niektorému finalistovi. Zatiaľ som nezaznamenal, že by niekto prišiel hádzať paradajky alebo vykrikovať vulgárne slová.
V rámci tohto projektu ste sa rozhodli pustiť kamery aj do svojho súkromia, čo inak nerobíte...
- Keď chcete byť prezentátorom žánra reality šou, do istej miery musíte odkryť aj svoje súkromie, aby diváci mali pocit, že sa moderátor od formátu nedištancuje. Ja by som sa však do takejto súťaže nikdy neprihlásil. V podstate som hanblivý, nepociťujem rozkoš, keď niekto rozoberá moje súkromie, ale na druhej strane musím dať najavo, že som súčasťou projektu.
Váhali ste, keď vám ponúkli post moderátora v Mojsejovcoch? Čo rozhodlo, že ste ponuku prijali?
- Ide o typ programu, ktorý je vo svete veľmi populárny a chcel som byť pri tom, keď sa rozbehne aj na Slovensku. Istým spôsobom to vlastne robím už šesť a pol roka, veď aj VILOmeniny i Cestoviny mali prvky reality šou, takže som získal cenné skúsenosti. Mojsejovci sú ambicióznejší projekt a myslím si, že ma profesionálne obohatí a posunie vpred. Znie to formálne, ale je to tak.
Medzi súťažiacimi vznikajú rôzne vzťahy – či už dobré, alebo zlé. Aký vzťah ste si k nim vytvorili vy? Alebo sa usilujete zostať úplne nestranný?
- Často mi hovoria, vraj som s nimi málo. No my sme sa so štábom dohodli, že budeme do ich života zasahovať minimálne, lebo chceme, aby si vytvorili komunitu medzi sebou. V okamihu, keby sme medzi nich vstúpili, bola by to už komunita ich so mnou, prípadne so štábom, a to by nebolo dobré.
Všetci súťažiaci dostali prezývky. Vám nejaká neprischla?
- Nie, teda aspoň o nijakej neviem. Ale ich prezývky sú zvláštny fenomén. Určite im zostanú na celý život. Versače? Zabudnite na Fera Kabrheľa! Jožo Ráš je Milan Schmidt? Veď tak ho už ani jeho dcéry nebudú volať!
Nazdávate sa, že sa do domu dostala reprezentatívna vzorka Slovákov?
- Väčšina ľudí si medzi nimi nájde svojich favoritov, určite však nie v tom duchu, že sa s nimi bude stotožňovať. Skôr v takom význame, že ten má guráž, tá mi je sympatická. Vidím to aj pri reakciách na Noru Mojsejovú. Mnohí povedia: „Ja sa nestotožňujem s jej vkusom a názormi, ale obdivujem, že bez nejakých obáv či strachu si tá baba vždy povie to, čo si myslí.“
Neobávate sa, že by vám účinkovanie v Mojsejovcoch mohlo ubrať na obľúbenosti?
- Obávam sa, ale keď som sa už raz na niečo dal, tak ten boj dobojujem. Projekt je kontroverzný, no v tomto žánri ani iný byť nemôže. Dobre, mohol som si povedať, že ponuku neprijmem, ale na druhej strane sledovanosť naznačuje, že diváci chcú kontroverzné veci. Možno pre nich chvíľku nebudem Vilko z VILOmenín, ktorý zháňa po domoch cukor a soľ, ale kontroverzný Vilizňo. Podľa mňa však teraz, najmä vďaka live prenosom, diváci jasne vidia, že pozícia moderátora je neutrálna. Nie som zástupcom či hovorcom ani jednej strany. Ak Mojsejovci alebo súťažiaci prekročia hranicu, tak na to upozorním.
Šou je nabitá adrenalínom, emóciami a konfliktmi. Ako to zvládate z psychickej a fyzickej stránky?
- Fyzicky je to mimoriadne náročné a únavné, najmä pre neustále presuny medzi Košicami a Bratislavou. Začal som preto chodiť do posilňovne a to ma celkom „dobíja“ fyzicky i psychyicky. Pozitívom je počasie, blíži sa leto. Keby sa tento projekt začínal na jeseň, tak určite upadnem do hlbokej depresie. Veľmi dôležité je nemyslieť na šou, keď odídem zo zlatej klietky. Ale občas sa to nedá, pretože všade, kde sa objavím, sa ľudia vypytujú na Mojsejovcov.
Čo spravíte ako prvé, keď sa šou skončí?
- Opijem sa, vyspím sa a potom pôjdem aspoň na dvojtýždňovú dovolenku. (smiech) Ale pri tejto práci človek nikdy nevie, možno sa rozhodnem pripravovať veci, ktoré sa začnú vysielať od septembra.
