Lenka Hriadeľová: Za svoj názor sa nehanbím

Vždy ochotne a spontánne reagujete na novinárske otázky. Neprekáža vám prílišný záujem médií o váš život a súkromie?

- Samozrejme, ze občas prekáža. Ale rátala som s tým. Možno nie až do takých detailov, ale vedela som, čo práca moderátorky so sebou prináša. Nie vždy ma tento záujem teší, najmä ak ide naozaj o moje súkromie, ktoré si chcem nechať pre seba. Ale rada odpoviem na čokoľvek, pretože za svoj názor sa nehanbím. Tak ako potrebujú médiá nás, my sme vďační im, keď nás zviditeľňujú.

Už od detstva vraj máte blízky vzťah k športu. Viedli vás k tomu rodičia?

- Je za tým môj otec. Ten naučil celú našu rodinu presedieť veľa hodín pri telke počas rôznych športových prenosov. Pamätám sa, ako mama vždy odbiehala z kuchyne, keď skákal Pavel Ploc.

Študovali ste herectvo, ale hneď po škole ste sa dostali do médií. Zahráte sa ešte aj dnes na herečku?

- Každý človek je svojím spôsobom herec, len niekto na to potrebuje aj študovať. (smiech) A ja mám na to i papier. V každom prípade nezavrhujem možnosť postaviť sa ešte niekedy na dosky, ktoré znamenajú svet.

Aké úlohy by vám najviac sedeli?

- Na škole som hrala väčšinou iba záporné postavy, hoci keď som začínala, každá mladá herečka by najradšej hrala len krásne princezné. Ale počas školy som zistila, že mi najviac vyhovujú charakterové úlohy. A je to jedno, či komédie, alebo drámy. Najradšej som však mala muzikál.

Vaše verejné vyhlásenia už neraz spôsobili rozruch. Vždy hovoríte len to, čo si naozaj myslíte?

- Je pravda, že som úprimný človek. Niekedy až veľmi. Nehovorím svoje názory preto, aby som šokovala alebo zaujala. Je to môj názor a niekomu sa páči, inému nie. Ale ako by to vyzeralo na tom svete, keby sme všetci mali rovnaký názor na všetko? A takisto som vdačná aj ja za to, keď mi ľudia povedia pravdu a nemusím hľadat a čítať medzi riadkami. Výnimku robím iba v láske. Ak je v tom kus tajomna, vždy ma láka odhaliť ho a nájdem si vtedy i čas na veci medzi riadkami.

Aj napriek mladému veku ste už zažili nejednu životnú skúšku – prekonali ste vážne kožné ochorenie a rozišli ste sa s partnerom, s ktorým máte syna. Ako ste sa s tým vedeli vyrovnať?

- Mám úžasného syna, ktorý mi dáva strašne veľa energie na to, aby sa mi kvôli nemu oplatilo žit a nezúfať. A najmä, podržali ma moji najbližší. Tým vďačím za všetko a stále tvrdím, že život je krásny.

Zmenila vás práca v televízii JOJ?

- Tí, čo ma poznajú, vravia, že vôbec nie. Veľa ľudí mi hovorilo predtým, než som išla moderovať IQ test národa, že ma to zmení, lebo sa bude o mne veľa hovoriť a písať, a že človeka zmenia tak peniaze, ako aj sláva. Nestalo sa. To isté niektorí tvrdili pred udeľovaním cien OTO. Ani po získaní tejto najprestížnejšej televíznej trofeje sa so mnou nič nestalo. Mám akurát väčšiu zodpovednosť voči tým, ktorí mi poslali svoj hlas a strašne by som chcela, aby som bola vždy u nich v obývačke vítaným hosťom. Budem sa o to usilovať zo všetkých síl.

Športové správy sledujú hlavne muži. Aké ohlasy od nich dostávate?

- Ohlasy dostávam od všetkých. Nielen od mužov. Na redakčnom záznamníku mi občas zvláštnym spôsobom vyznávajú svoje sympatie a lásku. A našla sa tam aj veta: Chcem vás za ženu. Jeden môj fanúšik mi napísal nádhernú vetu: Od vás aj tie najhoršie výsledky vyznejú lichotivo. Samozrejme, že sa teším z priaznivých ohlasov.

Ste citlivá na kritiku? Od koho ju viete najlepšie prijať?

- Som citlivá, ako každý človek. Viem ju prijať od kohokoľvek, ak za niečo stojí. Vypočujem si každý názor a vždy ho zvážim.

Podstúpili ste aj zmenu imidžu. Bolo to vaše vlastné rozhodnutie, alebo vás presvedčili imidžmejkri z televízie?

- Farbu vlasov som si zmenila ešte pred príchodom Emmy Tekelyovej. Som rada, že jej názor sa stotožňoval s mojím a farbu vlasov som si mohla ponechať. Je to človek, ktorý nepotláča vašu individualitu a určite mi dáte za pravdu, že vtedy sa človeku lepšie dýcha, keď je spokojný sám so sebou.

Šaty robia človeka. Vy máte rada odvážne až výstredné oblečenie, čo to prezrádza o vašej povahe? Aké oblečenie vás vystihuje?

- Nemyslím si, že je výstredné a odvážne. Obliekam sa tak, ako to cítim. Jednoducho ráno vstanem, pozriem sa von z okna a oblečiem sa podľa toho, na čo mám v daný moment chuť. Mám rada sýte farby, mám rada odhalený dekolt, páčia sa mi krátke sukne, ale v mojom šatníku nechýbajú ani džínsy a roláky.

Medzi vaše koníčky patria okrem športu aj rely, šoférovanie a internet. Vždy ste mali takéto ,,chlapské” záľuby?

- Asi vždy. Otec chcel mať aspoň jedného syna, a tak má dve dcéry. (smiech) A keďže som sa narodila skôr ako moja sestra, začal ma zaúčať do tajov poľovačiek a rybačiek. Takže ak by ma niekto pozval do lesa alebo k vode, určite by to nebola pre mňa španielska dedina.

Sama vychovávate syna a pôsobíte ako veľmi silná žena. Neodrádza to niektorých mužov?

- To neviem. Na to sa musíte opýtať ich.

Zdá sa, že sa viete vyrovnať so všetkým, čo život prináša – vždy ste v pohode. Vie vás niečo aj vytočit?

- Jooooooj! A koľko vecí! Som maximalista a perfekcionista. A neznášam klamstvo. Viete si teda predstaviť, koľko vecí ma vie denne vytočiť!

Určite ste sa stretli s mnohými športovcami. Ktorí na vás najviac zapôsobil?

- Obdivujem Lancea Armstronga, ale ešte som nemala tú možnosť sa s ním stretnúť osobne. Možno raz. Obdivujem všetkých, ktorí robia vrcholový šport. Sú to veľmi silní ľudia, ktorí vedia, čo je to večné odriekanie, sebazaprenie, vytrvalosť... Podriadia tomu celý svoj život. Ale najväčší hold vzdávam ich polovičkám. Určite nie je jednoduché mať doma vrcholového športovca či športovkyňu.

Veríte na manželstvo?

- Samozrejme. Možno sa mi to tiež raz pritrafí.

Akú rodinu by ste chceli mať?

- Takú, akú mám. Možno o pár členov väčšiu.

Rada prekvapujete svoje okolie. Existujú však aj veci, na ktoré by ste sa nikdy neodhodlali?

- Prečo by som rada prekvapovala okolie? To by mi ani nenapadlo. Viete čo? Nechcem si vyskúšať bungee jumping! Ostatné može byť. (smiech)