Pavol Habera: Daniela chce odo mňa ďalšie dieťa!

Naopak, teší sa, že keď všetko prehrmí, stiahne sa z očí. Vraj ho bolo dosť. Dovtedy sa však musí rozhodnúť, či Daniele Peštovej zaplatí za účinkovanie v novom klipe vysokú cenu: Stane sa opäť otcom?

S Teamom tento rok oslavujete dvadsiate narodeniny. Pre človeka skvelý vek, pre kapelu poriadny výkon. Ako to oslávite?

Chystáme sa na turné, ktoré sa začne v apríli. A okrem Česka budeme po ôsmich rokoch konečne hrať aj na Slovensku.

Prečo ste tu tak dlho nekoncertovali?

Nejako k tomu nedošlo. Bol som preč a dlho sa na to ani nezvrtla reč. Až teraz sa ozvali nejakí partneri, ktorí by nás chceli aj na Slovensku.

Budú to koncerty pre pamätníkov, prierez dvadsaťročnou tvorbou?

Áno, nových skladieb chceme dať len pár.

A budete v zákulisí s ostatnými členmi kapely spomínať na dobré i horšie časy

Každý večer, keď spolu hráme, máme nielen veselý, ale aj spomienkový.

Príde reč aj na menej úspešné, ťažké obdobia? Alebo tie radšej ignorujete?

Každé obdobie bolo svojím spôsobom ťažké. Aj keď na tie sme už takmer zabudli. Možno preto, že sme ich nejako intenzívne neprežívali. Ale čím sme starší, tým sme zodpovednejší, a častejšie sa vynára otázka, či má zmysel robiť to, čo robíme, či to ešte niekoho zaujíma.

Frustruje vás, že si vaše cédečká kupuje menej ľudí?

To ani nie, to je všeobecný trend. Skôr to, že nevieme, ako to bude vyzerať na koncertoch. Väčšiu istotu máme v Česku, kde hráme pravidelne každé dva roky, ale netušíme, aká je situácia okolo nás na Slovensku. No takto je to v podstate celých tých dvadsať rokov, nikdy neviete, kedy skončíte.

A čím prekonávate neistotu, či to má ešte zmysel?

Najväčšia istota, možno až droga, je dobrý koncert. Najmä vtedy, keď prídu ľudia. Lebo keď sú už tam, vieme, že sa zabavia. A tá zábava je to, čo nás potom motivuje na pokračovanie.

Po návrate z New Yorku žijete v Prahe i Bratislave, pár mesiacov v roku strávite aj v USA. Máte miesto, kde sa cítite doma? Alebo vám tento pocit na život netreba?

Som dosť konzervatívne založený a sám sebe sa čudujem, že si zvykám na nové miesta. Ale asi je to tým, že to zvykanie trénujem dosť často. Ale doma je predsa len na Slovensku, v Brezne, na Táľoch, kam si občas idem zahrať golf.

Vaša partnerka Daniela Peštová je Češka, deti sú oficiálne Američania. Akou rečou sa rozprávate doma?

Je to taký mišmaš a potom vznikajú smiešne situácie. Ja s deťmi hovorím po slovensky, ich mama zase po anglicky. Eliška hovorí zvyčajne po anglicky, ale keď sa jej niečo pýtam ja, odpovie mi zmiešaninou slovenčiny a češtiny. A deti sa medzi sebou rozprávajú všetkými tromi jazykmi, ako sa im pritrafí.

Ako ste na tom boli s angličtinou, keď ste odišli do Ameriky? Vedeli ste sa dohovoriť?

Dodnes som na tom dosť zle. Divím sa, že sa to na mňa už nelepí tak ako za mlada. V škole som bol nemčinár, a to mi išlo celkom dobre. Určite dosť rozumiem, ale keď mám sám hovoriť, je to problém.

A to ste nemali problém spievať v esperante. Čí to bol nápad hneď po prvom úspešnom albume Teamu koncertovať a nahrať platňu v tomto umelom jazyku? Veď ani za socializmu to nebol rozšírený jazyk.

Fakt to bola šialenosť, ale čo by vtedy človek neurobil preto, aby sa dostal hrať von. Spievanie v esperante bola jedna zo šancí. Náš vtedajší manažér Stano Marcek je zarytý esperantista. On preložil texty a ja som sa ich musel naučiť naspamäť. Nespievalo sa to ktovie ako, je to ešte menej rockový jazyk ako slovenčina.

Ale pár slov vám v pamäti hádam ostalo?

Akurát názov Malej nočnej búrky, a to bolo Eta štormo nokta. Hovorím, šialenosť. Čo všetko sme museli absolvovať, aby sme sa pozreli na Západ!

O pár rokov neskôr ste sa dostali oveľa ďalej - do Spojených štátov. A vrátili ste sa odtiaľ iný - otvorenejší, priamejší, neohroziteľný... To vás tak zmenila Amerika?

Nemám pocit, že by som sa zmenil. Možno som predtým hovoril diplomatickejšie, ale zistil som, že najlepšie je, keď človek rovno povie, čo si myslí. A ani sa toľko nenarozmýšľa, ako čo zaobaliť, takže takto je to aj pohodlnejšie. No ak som sa zmenil, tak len v tom, že som vekom nadobudol nejakú životnú istotu. Už som dosť starý na to, aby mi každý rozprával do života. Mám už svoje názory, za ktorými si stojím a prezentujem ich. A mám z toho dobrý pocit. Hoci ktovie, možno budem po šesťdesiatke zakríknutý.

Tomu hádam ani sám neveríte...

Okej, priznávam, že som sebavedomý. Ale po dvadsaťročnej kariére, ktorá je viac-menej úspešná – hovorím neskromne, ale myslím si to – nemám dôvod byť utiahnutý.

Vaša partnerka Daniela nedávno v médiách priznala, že by chcela ďalšie dieťatko, ale že s touto túžbou je v rodine jediná. Vy sa už na bábo necítite?

Viete, čo sa stalo nedávno? Nahováral som ju, aby nám išla hrať do klipu. Potrebujeme v ňom peknú babu a načo by som ju hľadal kade-tade, keď ju mám doma. A ona mi povedala: To bude drahé, riadne drahé. Opýtal som sa, koľko za to chce. A ona, že ďalšie dieťa! To, či bude účinkovať v klipe, je stále otvorené, ešte si to nechám prejsť hlavou.