Mirka sa o Pavla Mikulíka starala štyri roky a bola pri ňom aj vo chvíli, keď sa mu prudko zhoršil zdravotný stav.
BRATISLAVA - Stála pri ňom v posledných chvíľach jeho života. Hoci Mirka Kičiňová (22) nepatrila do rodiny, bola súčasťou každodenného života zosnulého herca Pavla Mikulíka († 63).
Spájala ich láska k herectvu
a spoločné útočisko. Mirka je študentkou VŠMU
a rovnako ako Pavol Mikulík našla útočisko v penzióne
Ľuba Romana Leberfinger. O chorého herca sa starala
a bola pri ňom do posledných chvíľ, kým ho nevzala
sanitka. Na jeho heslo - Vydržať, vydržať a potom
nabiť - nezabudne vari nikdy.
Pavol Mikulík nikdy nebol sám. Ani vo chvíli, keď sa mu v stredu 14. novembra zhoršil zdravotný stav. „Tú stredu som mu volala ako obyčajne o siedmej večer. Spýtala som sa ho, ako sa má a kedy budeme večerať. Jedával o desiatej, no niekedy aj skôr. Vtedy chcel už o deviatej a povedal, že sa má dobre,“ hovorí jeho opatrovateľka, študentka divadelnej dramaturgie a divadelnej vedy na VŠMU v Bratislave Mirka Kičiňová (22). „Keď som prišla za ním, že ideme variť, povedal mi, že sa necíti dobre. Ešte si natrel chlebík, ale večeru už nechcel. Ťažko sa mu dýchalo a preto som hneď volala záchranku,“ hovorí Mirka, ktorej sa čakanie na lekárov zdalo nekonečné.
„V takýchto situáciách ten čas plynie veľmi pomaly. Bolo to strašné. Stála som pri ňom a nedokázala som mu pomôcť. Keď prišli lekári, robili skutočne všetko,“ vysvetľuje mladá študentka, ktorá s Pavlom Mikulíkom trávila takmer každý deň. „Vo februári by to boli už štyri roky,“ hovorí Mirka. „Paľko ma veľa naučil,“ spomína na veľkého umelca jeho „sestrička VŠMU“. „Tak ma volal. Bol to veľký človek. Naučil ma nielen variť, ale aj neskutočnej pokore. Vždy mi hovoril, že človek má tak veľmi všetko na dosah. Všetko môže mať, ale veľmi rýchlo môže o všetko prísť.“
Mirka si vždy vážila každú radu veľkého herca. „To, čo vždy hovoril, budem mať naveky v pamäti. To jeho: Vydržať, vydržať a potom nabiť, alebo: My vieme svoje. Sú to úžasné vety,“ dodáva a spomína na ich spoločné komentovanie. „Paľko vždy všetko rád komentoval. Či už filmy, alebo nové stavby v Bratislave. Rád chodil na prechádzky a do divadla. Naposledy sme boli spolu na otvorení nového SND. Chcel ísť aj na Loď k Adymu Hajdu a Romanovi Luknárovi, no to už nestihol,“ hovorí smutne mladá študentka, ktorej zostalo po úžasnom hercovi v živote len prázdno...
Lásku jeho života Ľudmilu Machatsovú, jazykovú pedagogičku na VŠMU aj v televízii Markíza, hercovo úmrtie zložilo. „Nechcem hovoriť. Rozumiem vám, ale nie, prosím, nie!“ odmietla o veľkej láske s hercom hovoriť aj včera. Lula Machatsová, ako ju volal, stála pri ňom aj vo chvíli, keď v júni 1993 utrpel mozgovú príhodu. Keď opäť začal vnímať svet, bola pri ňom ako prvá. Po dramatickom rozvode o manželstve s ním neuvažovala, mala svoje problémy s tromi synmi. „On vlastne pred dvanástimi rokmi stratil možnosť existovať. Začal od bodu nula. Takže aj my dvaja sme museli začať od nuly. Dôležité je, že za ním vždy stojím,“ povedala Machatsová pre týždenník Život presne pred dvomi rokmi. Podľa informácií Nového Času herca občas navštevovala aj v poslednom období.
Pavol Mikulík nikdy nebol sám. Ani vo chvíli, keď sa mu v stredu 14. novembra zhoršil zdravotný stav. „Tú stredu som mu volala ako obyčajne o siedmej večer. Spýtala som sa ho, ako sa má a kedy budeme večerať. Jedával o desiatej, no niekedy aj skôr. Vtedy chcel už o deviatej a povedal, že sa má dobre,“ hovorí jeho opatrovateľka, študentka divadelnej dramaturgie a divadelnej vedy na VŠMU v Bratislave Mirka Kičiňová (22). „Keď som prišla za ním, že ideme variť, povedal mi, že sa necíti dobre. Ešte si natrel chlebík, ale večeru už nechcel. Ťažko sa mu dýchalo a preto som hneď volala záchranku,“ hovorí Mirka, ktorej sa čakanie na lekárov zdalo nekonečné.
„V takýchto situáciách ten čas plynie veľmi pomaly. Bolo to strašné. Stála som pri ňom a nedokázala som mu pomôcť. Keď prišli lekári, robili skutočne všetko,“ vysvetľuje mladá študentka, ktorá s Pavlom Mikulíkom trávila takmer každý deň. „Vo februári by to boli už štyri roky,“ hovorí Mirka. „Paľko ma veľa naučil,“ spomína na veľkého umelca jeho „sestrička VŠMU“. „Tak ma volal. Bol to veľký človek. Naučil ma nielen variť, ale aj neskutočnej pokore. Vždy mi hovoril, že človek má tak veľmi všetko na dosah. Všetko môže mať, ale veľmi rýchlo môže o všetko prísť.“
Mirka si vždy vážila každú radu veľkého herca. „To, čo vždy hovoril, budem mať naveky v pamäti. To jeho: Vydržať, vydržať a potom nabiť, alebo: My vieme svoje. Sú to úžasné vety,“ dodáva a spomína na ich spoločné komentovanie. „Paľko vždy všetko rád komentoval. Či už filmy, alebo nové stavby v Bratislave. Rád chodil na prechádzky a do divadla. Naposledy sme boli spolu na otvorení nového SND. Chcel ísť aj na Loď k Adymu Hajdu a Romanovi Luknárovi, no to už nestihol,“ hovorí smutne mladá študentka, ktorej zostalo po úžasnom hercovi v živote len prázdno...
Jeho osudová láska mlčí
Lula bola láskou Mikulíkovho života.Lásku jeho života Ľudmilu Machatsovú, jazykovú pedagogičku na VŠMU aj v televízii Markíza, hercovo úmrtie zložilo. „Nechcem hovoriť. Rozumiem vám, ale nie, prosím, nie!“ odmietla o veľkej láske s hercom hovoriť aj včera. Lula Machatsová, ako ju volal, stála pri ňom aj vo chvíli, keď v júni 1993 utrpel mozgovú príhodu. Keď opäť začal vnímať svet, bola pri ňom ako prvá. Po dramatickom rozvode o manželstve s ním neuvažovala, mala svoje problémy s tromi synmi. „On vlastne pred dvanástimi rokmi stratil možnosť existovať. Začal od bodu nula. Takže aj my dvaja sme museli začať od nuly. Dôležité je, že za ním vždy stojím,“ povedala Machatsová pre týždenník Život presne pred dvomi rokmi. Podľa informácií Nového Času herca občas navštevovala aj v poslednom období.
