Požiare v Chorvátsku pripravili Zuzane s rodinou dramatické okamihy...
BRATISLAVA – Raj sa razom zmenil na horiace peklo! Herečke Zuzane Fialovej (33) a celej jej rodine išlo na dovolenke v Chorvátsku o život.
Pohodová plavba
loďou po nádherných zákutiach Jadranského
mora ju zaviedla až na ostrov Žut.
Práve tam sa v prístave odohrala dráma,
z ktorej tuhne krv v žilách...
„Okolo šiestej sme zakotvili v maličkom prístave na ostrove. Po celodennej plavbe sme sa zaregistrovali na recepcii, nechali tam – ako je zvykom – papiere od lode a tešili sa na príjemný večer,“ opisuje minúty, ktoré predchádzali okamihom hrôzy, Peter Matulík. Zuzanin bývalý manžel sa však ani nestihol poriadne pokochať pohľadom na romantickú zátoku, keď začul vystrašené volanie syna Davida. „Tatino, ostrov horí!“ Tá veta bola ako budíček, ktorý vás surovo vytrhne z krásneho sna.
Mužovi s námorníckymi skúškami stačil jediný pohľad na plamene v blízkosti prístavu, aby vedel, že je naozaj zle. Ako prvy odviazal loď a mieril s ňou do bezpečnej vzdialenosti od požiaru. Potom spustil na vodu malý prídavný čln a poslal Zuzanu s Davidom po papiere, ktoré ostali na recepcii, zatiaľ v bezpečnej vzdialenosti od požiaru.
„Oheň sa šíril neuveriteľne rýchlo. O pár minút horelo všetko naokolo. Až na more som cítil štipľavý dym a sálanie obrovskej horúčavy, akoby som sedel niekde pri táboráku,“ spomína si na krušné chvíle. Ak by sa vtedy smer vetra zmenil a otočil smerom k prístavu, jeho manželka aj so synom by mali len pár sekúnd na útek do bezpečia. Hasiace lietadlá naplnenými tisíckami litrov vody boli ešte v nedohľadne, živel naberal na sile. Na mólo už dopadali žeravé šišky vymrštené do povetria mohutnými plameňmi. Pri dopade z nich ako z vybuchujúcich granátov lietali iskry, pripravené za okamih zapáliť plastové časti lodí.
Kým Peter tlmil v bezpečí chod motora asi 100 metrov od pobrežia, jeho žena so synom márne hľadali vo vrcholiacej panike dokumenty. „Našťastie sme boli v spojení vysielačkami. Ak by bolo zle, hneď ich upozorním. Napokon aj tak papiere od lode v opustenej kancelárii nenašli. Vrátiť na palubu sa museli bez nich,“ mávne rukou Peter.
Keďže Zuzana nevie riadiť gumený čln, musel sa na tú úlohu podujať syn David. Minulé leto ho otec našťastie naučil, ako 15-koňový stroj ovládať. Bez toho, aby ukázal známky strachu, dopravil malý kapitán seba aj mamu do bezpečia k lodi. O chvíľu už štvorčlenná posádka mierila k najbližšiemu prístavu. Späť do azúrového raja, preč od horiaceho pekla na Žute. „Nikdy v živote som taký obrovský požiar nevidela a musím povedať, že mi nebolo všetko jedno. Najmä, keď sa horúci vzduch pomiešaný s popolom zavial až ku nám. chvíľami sa nás zmocňovala panika. Najviac mi bolo ľúto, že za 10 minút zhoreli aj 50 rokov staré stromy či olivové háje. Už by som také niečo nikdy nechcela zažiť,“ dodala Zuzana Fialová.
„Okolo šiestej sme zakotvili v maličkom prístave na ostrove. Po celodennej plavbe sme sa zaregistrovali na recepcii, nechali tam – ako je zvykom – papiere od lode a tešili sa na príjemný večer,“ opisuje minúty, ktoré predchádzali okamihom hrôzy, Peter Matulík. Zuzanin bývalý manžel sa však ani nestihol poriadne pokochať pohľadom na romantickú zátoku, keď začul vystrašené volanie syna Davida. „Tatino, ostrov horí!“ Tá veta bola ako budíček, ktorý vás surovo vytrhne z krásneho sna.
Mužovi s námorníckymi skúškami stačil jediný pohľad na plamene v blízkosti prístavu, aby vedel, že je naozaj zle. Ako prvy odviazal loď a mieril s ňou do bezpečnej vzdialenosti od požiaru. Potom spustil na vodu malý prídavný čln a poslal Zuzanu s Davidom po papiere, ktoré ostali na recepcii, zatiaľ v bezpečnej vzdialenosti od požiaru.
„Oheň sa šíril neuveriteľne rýchlo. O pár minút horelo všetko naokolo. Až na more som cítil štipľavý dym a sálanie obrovskej horúčavy, akoby som sedel niekde pri táboráku,“ spomína si na krušné chvíle. Ak by sa vtedy smer vetra zmenil a otočil smerom k prístavu, jeho manželka aj so synom by mali len pár sekúnd na útek do bezpečia. Hasiace lietadlá naplnenými tisíckami litrov vody boli ešte v nedohľadne, živel naberal na sile. Na mólo už dopadali žeravé šišky vymrštené do povetria mohutnými plameňmi. Pri dopade z nich ako z vybuchujúcich granátov lietali iskry, pripravené za okamih zapáliť plastové časti lodí.
Kým Peter tlmil v bezpečí chod motora asi 100 metrov od pobrežia, jeho žena so synom márne hľadali vo vrcholiacej panike dokumenty. „Našťastie sme boli v spojení vysielačkami. Ak by bolo zle, hneď ich upozorním. Napokon aj tak papiere od lode v opustenej kancelárii nenašli. Vrátiť na palubu sa museli bez nich,“ mávne rukou Peter.
Keďže Zuzana nevie riadiť gumený čln, musel sa na tú úlohu podujať syn David. Minulé leto ho otec našťastie naučil, ako 15-koňový stroj ovládať. Bez toho, aby ukázal známky strachu, dopravil malý kapitán seba aj mamu do bezpečia k lodi. O chvíľu už štvorčlenná posádka mierila k najbližšiemu prístavu. Späť do azúrového raja, preč od horiaceho pekla na Žute. „Nikdy v živote som taký obrovský požiar nevidela a musím povedať, že mi nebolo všetko jedno. Najmä, keď sa horúci vzduch pomiešaný s popolom zavial až ku nám. chvíľami sa nás zmocňovala panika. Najviac mi bolo ľúto, že za 10 minút zhoreli aj 50 rokov staré stromy či olivové háje. Už by som také niečo nikdy nechcela zažiť,“ dodala Zuzana Fialová.
