Petr Muk: Prežil som peklo!

Tri mesiace od osudnej udalosti sa rozhodol postaviť na vlastné nohy a pre Nový Čas otvorene porozprával o zmenách, ktoré natrvalo poznačili jeho život. Znovu je odhodlaný absolvovať koncertné turné k novému albumu Osud ve dlaních, opäť sa postavil na javisko a chce odohrať aj jednu z hlavných úloh v pripravovanom muzikáli Golem...

Čo sa v osudný deň stalo?
- Už v polovici apríla som cítil, že to so mnou ide dolu vodou. V noci som nemohol spať, prehadzoval som sa na posteli, mal som samé temné myšlienky, potil som sa... Jedného dňa som sa proste zrútil. Prvé, čo si pamätám, je, že som sa prebral na klinike, kde sa liečilo veľa známych ľudí. Bolo to presne to isté oddelenie, ktoré Miloš Kopecký navštevoval až do konca svojho života...

Aké boli prvé dni strávené na klinike?
- Bolo to strašné. Nedokázal som sa ani najesť. Normálne vážim okolo 80 kíl, ale keď ma priviezli na kliniku, mal som sotva sedemdesiat. Bolo to peklo. Len vďaka liekom a terapii som sa opäť vrátil na pôvodnú hmotnosť.

Akou chorobou vlastne trpíte?
- Geneticky som po mame zdedil diagnózu, ktorá sa u žien neprejavuje tak silno ako u mužov. Je to manicko-depresívna psychóza. Celú jeseň roku 2005 až do sobáša s manželkou Evou som mal veľmi nabitý diár, kolotoč vystúpení a koncertov. Rozchod s predchádzajúcou ženou, súčasná manželka otehotnela... Bolo toho priveľa a moje telo si zákonite muselo vybrať svoju daň!

Lekári vám predpísali ťažké lieky, bez ktorých nedokážete fungovať...
- Je to celé o chémii. Stačí správny výber liekov a všetko je v poriadku. Ja od toho času, čo som odišiel z kliniky, už fungujem v pohode. Pravidelne chodím na kontroly, mením lieky podľa toho, kam sa moja liečba posúva. Niektoré mi už lekár vysadil, dostal som však nové. Doktor vraví, že potrvá minimálne rok, kým sa moje telo dostane do stavu, v ktorom ho budem len udržiavať. Bude to však podstatne menej liekov ako doteraz. Bol som z toho množstva medikamentov fakt out...

Darí sa vám dodržiavať pokoj, ktorý vám lekári nariadili?
- Nedá sa to. Manažér sedel so mnou a s mojou ženou u pána doktora Doupka, ktorý nám všetkým vysvetlil, že treba začať pomaly a postupne. Prišli však objednávky a bolo po sľuboch. Minulú sobotu som mal tri vystúpenia, znovu cestujem po republike a hrám takisto ako predtým...

A iné zákazy lekárov?
- Lekár mi povedal, že denne si môžem dať jedno pivo. Lenže keď ide človek do krčmy na jedno, skončí pri troch. A ja keď sa objavím vo svojej obľúbenej "hospode", dostanem sa aj cez osem... (Smiech)