Vedci analyzovali DNA lebky, ktorá údajne patrila W. A. Mozartovi.
VIEDEŇ - Výskum rakúskych vedcov, ktorí sa na základe analýzy DNA pokúsili identifikovať údajnú lebku Wolfganga Amadea Mozarta z nadácie v Salzburgu, priniesol viac otázok než odpovedí.
Porovnávací test s údajným genofondom z kostí Mozartovej starej mamy a netere stroskotal na zistení, že pozostatky vybrané z rodinnej hrobky v Salzburgu s
najväčšou pravdepodobnosťou nepatria pokrvným príbuzným slávneho
skladateľa.
"Žiadna z osôb v hrobke Mozartovcov nie je s inou v príbuzenskom vzťahu. Kto teda v hrobe leží, nie je jasné. Preto nie je možné potvrdiť identitu lebky. Mŕtvi si vzali svoje tajomstvo so sebou," uviedla v nedeľu večer v dokumentárnom programe rakúska televízia ORF, ktorá výskum financovala.
Vedci z Inštitútu klinickej medicíny v Innsbrucku skúmali spolu s kolegami z laboratória americkej armády v Marylande genetický materiál získaný z dvoch zubov z hornej čeľuste údajnej Mozartovej lebky. Ten mal byť analyzovaný a porovnaný so vzorkami DNA z kostí z rodinnej hrobky v Salzburgu, ktorá bola pre tieto účely otvorená v roku 2004. Vedci mali záujem o ženské príbuzné kvôli mitochondriálnej DNA, pretože tá, na rozdiel od iných častí DNA, nepodlieha mutáciám, rodová príbuznosť sa preto podľa nej testuje spoľahlivo.
Testovaná lebka, ktorej chýba spodná čeľusť, je vo vlastníctve nadácie Mozarteum v Salzburgu len od roku 1902 a nie je to jediná lebka, o ktorej sa tvrdí, že je Mozartova. Predchádzajúce výskumy priniesli prekvapivé zistenia: fraktúra ľavej spánkovej kosti - spôsobená pravdepodobne úrazom - mohla vyvolávať časté bolesti hlavy, ktoré slávneho skladateľa spredvádzali na sklonku života. Vedci rovnako dospeli k názoru, že príčinou Mozartovej smrti mohli byť práve následky zranenia hlavy a nie reumatická horúčka, ako sa mnoho odborníkov domnieva.
Wolfgang Amadeus Mozart zomrel 5. decembra 1791 vo Viedni v chudobe a bol preto pochovaný v hromadnom hrobe medzi tulákmi, žobrákmi na cintoríne svätého Marka. O desať rokov neskôr, keď sa o Mozartovu osobu začal znovu prejavovať záujem, údajne lebku vybral z hrobu Joseph Rothmayer, ktorý skladateľa pochovával. Neskoršie generácie potom relikviu svedomito opatrovali, ale či ide skutočne o originál, sa nepodarilo dokázať.
Vedci z Inštitútu klinickej medicíny v Innsbrucku skúmali spolu s kolegami z laboratória americkej armády v Marylande genetický materiál získaný z dvoch zubov z hornej čeľuste údajnej Mozartovej lebky. Ten mal byť analyzovaný a porovnaný so vzorkami DNA z kostí z rodinnej hrobky v Salzburgu, ktorá bola pre tieto účely otvorená v roku 2004. Vedci mali záujem o ženské príbuzné kvôli mitochondriálnej DNA, pretože tá, na rozdiel od iných častí DNA, nepodlieha mutáciám, rodová príbuznosť sa preto podľa nej testuje spoľahlivo.
Testovaná lebka, ktorej chýba spodná čeľusť, je vo vlastníctve nadácie Mozarteum v Salzburgu len od roku 1902 a nie je to jediná lebka, o ktorej sa tvrdí, že je Mozartova. Predchádzajúce výskumy priniesli prekvapivé zistenia: fraktúra ľavej spánkovej kosti - spôsobená pravdepodobne úrazom - mohla vyvolávať časté bolesti hlavy, ktoré slávneho skladateľa spredvádzali na sklonku života. Vedci rovnako dospeli k názoru, že príčinou Mozartovej smrti mohli byť práve následky zranenia hlavy a nie reumatická horúčka, ako sa mnoho odborníkov domnieva.
Wolfgang Amadeus Mozart zomrel 5. decembra 1791 vo Viedni v chudobe a bol preto pochovaný v hromadnom hrobe medzi tulákmi, žobrákmi na cintoríne svätého Marka. O desať rokov neskôr, keď sa o Mozartovu osobu začal znovu prejavovať záujem, údajne lebku vybral z hrobu Joseph Rothmayer, ktorý skladateľa pochovával. Neskoršie generácie potom relikviu svedomito opatrovali, ale či ide skutočne o originál, sa nepodarilo dokázať.
