MARUDO - Tisíce kilometrov v nohách a 50 000 moskytích bodnutí po celom tele sa stali súčasťou pešej túry britského dobrodruha Eda Stafforda, ktorý za 859 dní prešiel celú dĺžku rieky Amazonky. Dnes jeho nohy omyly po dlhom putovaní vlny Atlantiku na pobreží severnej Brazílie, napísala agentúra AP.
Ešte pred koncom cesty Stafford vyjadril nádej, že jeho výkon dôraznejšie upozorní na ničenie amazonského dažďového pralesa. Ovšem v jeho srdci zostane celá akcia jednoducho výpravou vytrvalosti.
"Podstatou toho zostáva, ak to nie je egoistické, chlapčenské dobrodružstvo," zveril sa 34-ročný bývalý kapitán britskej armády, kým si užíval slnečných lúčov neďaleko pralesného mesta Belém.
Známych je šesť expedícií povodím Amazonky od jej predpokladaných prameňov v peruánskych Andách cez Kolumbiu až do Brazílie, kde sa po 6760 kilometroch jej vody vlievajú do Atlantiku. Všetky výpravy ale používali na prekonanie tejto vzdialenosti člny.
Stafford so svojím britským priateľom začal putovanie 2. apríla 2008 na južnom pobreží Peru. Po troch mesiacoch jeho kamarát odpadol, ale Stafford pokračoval, prekonával úseky cesty v sprievode stoviek miestnych ľudí, s ktorými sa po ceste stretol. Jeden z nich, peruánsky pralesný zamestnanec Gadiel Sánchez sa rozhodol Brita odprevadiť až k Atlantiku.
Celé dobrodružstvo Stafforda vyšlo na 100 000 dolárov (80 000 eur), ktorými prispeli sponzori a darcovia. Značne sa mu podario pochopiť Amazonku, jej úlohu v ochrane planéty pred klimatickými zmenami, aj komplex síl, ktoré vedú k jej ničeniu.
Zbadal rozsiahle pásy zničeného pralesa. "Sú to ľudia pri moci, ktorí profitujú z ťažby tunajšieho nerastného bohatstva," zdôraznil dobrodruh. "Na vine sú skorumpovaní politici a zákony, ktoré nie sú presadzované, a pokračujúce deforestácie."
Napriek všetkému ale Stafford verí, že sa veci zmenia k lepšiemu. "Myslím, že priemerný Brazílčan má oveľa väčšie povedomie o životnom prostredí ako ľudia pri moci. Som optimista, nie pesimista," dodal.
Živil sa ulovenými piraňami, ryžou a fazuľou a muníciu získal v osadách rozmiestnených pozdĺž rieky. Stafford sa s Riverom stretli so všetkým mysliteľným nebezpečenstvom, počnúc päťapolmetrovými kajmanmi cez obrovské anakondy, choroby, nedostatok jedla až po hrozbu utopenia.
Hrozbu boli aj pôvodní obyvatelia pralesa. V jednej indiánskej komunite ich v septembri 2008 privítali a ponúkli im, že sa rádiom spoja s ďalšou dedinou, aby dostali povolenie k priechodu cez ich územie. "Doručená odpoveď bola priezračne jasná. Ak gringo príde do ich komunity, zabijú ho," napísal vtedy Stafford na svojom blogu.
Nakoniec sa do indiánskeho zajatia aj tak dostali. Indiáni ich vyzliekli a zabavili im všetko zariadenie, z ktorého si potom nechali len mačetu. Obaja muži ale opakovane vysvetľovali účel svojej cesty, až si indiánov nakoniec získali. Smeli cez ich územie prejsť, ale museli si od indiánov najať sprievodcu.
Stafford už plánuje ďalšiu expedíciu. Chce sa na ňu vydať v septembri budúceho roka, ale podrobnosti nevyzradil. Povedal len, že takúto cestu ešte nikto neurobil. Do tej doby chce odpočívať.
