Po rozchode som nemohla na Roba zabudnúť. Každého muža som s ním musela porovnávať. Žiadny z nich sa mu však nedokázal vyrovnať. Ani môj posledný – Marek. Nestačilo, že bol ochotný doniesť mi aj modré z neba.
Večer som sa pozerala von oknom a pýtala sa samej seba: Prečo neexistuje rovnako skvelý muž, ako je Robo? A to už sú dva roky odvtedy, čo sme sa rozišli. Po rozchode sme sa každý vydali svojou cestou.
Stále mi chýba
Mali sme na seba málo času, zhodli sme sa pri rozchode. Rozhodli sme sa, že zostaneme priateľmi. Áno, zo začiatku sme si občas zatelefonovali, ako sa nám darí. Ale po niekoľkých týždňoch sme jeden o druhom nič nepočuli. Odvtedy mi chýba jeho prítomnosť, jeho chlapčenský humor. Robo bol vždy perfektný. V štúdiu bol najlepší, v praktickom každodennom živote bol plný optimizmu. Jeho spontánne nápady ma vždy vedeli nadchnúť. Myšlienok naňho som sa nevedela zbaviť. Ty nie si šťastná, hovorili mi moje priateľky. Mali pravdu. Aby som na Roba zabudla, veľa som pracovala a neustále sa vrhala do nových známostí. Snažila som sa v nich utešiť svoje boľavé srdce, ale nič nezaberalo. Jeden muž ma pozval do reštaurácie, iný ma prehovoril, aby som s ním začala hrávať tenis. Po dlhom čase som sa bola pozrieť aj na divadelné predstavenie. Nikdy to však nezašlo ďalej ako k prvej puse. Vždy, keď ma objal nejaký muž okolo pliec, spomenula som si na Roba. Čím dlhšie bolo naše odlúčenie, tým som pociťovala väčšiu túžbu po jeho objatiach. Do postele som nešla s nikým iným, až kým som nestretla Marka.
Nová láska?
On bol prvý muž, ktorý ma po dlhom čase naozaj zaujal. Doslova ma nosil na rukách. Hoci som sa s Markom cítila veľmi príjemne, slovo láska vo mne vyvolávalo hrôzu. Na tú mal u mňa výhradné právo iba Róbert. Ale Marek sa nevzdával a bol ochotný urobiť všetko, len aby si ma získal. "Poď so mnou do Ríma," pozýval ma, "prežijeme spoločný víkend len my dvaja osamote."
Rím som chcela navštíviť už s Robom, nikdy sme to však nestihli. Ani vo chvíli tohto pozvania sa mi Roba nepodarilo dostať z mojej hlavy. V porovnaní s ním bol Marek iba slabý odvar.
Nečakané stretnutie
"Ahoj, Ivana," znenazdajky ma oslovil známy hlas mojej bývalej lásky, až sa mi po chrbte rozbehli zimomriavky. Po dvoch rokoch sme sa stretli na narodeninovej oslave nášho spoločného známeho. Síce som tam prišla v spoločnosti Marka, oči som od tej chvíle mala iba pre svojho „ex“. "Ahoj, ako sa ti darí?" opýtala som sa všeobecne, aby som zakryla vzrušenie z nášho stretnutia. "Lepšie," odpovedal mi Robo. Krátko sa pozrel na Marka a v jeho očiach som uvidela iróniu. Až ma z toho zamrazilo. Podišla som k nemu bližšie v očakávaní, že ma obíjme. Ale zbytočne som očakávala, že pocítim aspoň zlomok našej bývalej lásky.
Nezaiskrilo to
Meravo stál vedľa mňa, zdvorilo si so mnou štrngol na zdravie, ale inak nepovedal ani slovo. Vycítila som, že myslí na to, ako sa odo mňa čo najskôr dostať čo najďalej. Jeho tvár sa síce milo usmievala, v skutočnosti však nemal ani najmenší záujem o moju osobu. Povedal mi pár slov o svojej práci, ale aj to v odbornom jazyku, ktorému som vôbec nerozumela. Z každého jeho slova som cítila chlad. Nedokázala som si už viac predstaviť, že by ma tento muž mal objímať. Chvíľu nato povedal: "Táto oslava je totálne nudná, predtým bývali ľudia oveľa zábavnejší." "Ty tiež," pomyslela som si. Vzápätí na to sa rozhodol ukončiť náš trápny rozhovor, vytrhol zo zápisníka papier, načarbal naň svoje nové telefónne číslo a so slovami "niekedy mi zavolaj" odišiel. Papierik s číslom som zhúžvala do guľôčky a hodila do najbližšieho popolníka. "Nie, s týmto odmeraným mužom už nechcem mať nič dočinenia," uvedomila som si. Spomienky, ktoré mi naňho ostali v pamäti, sa už vôbec nezhodovali s realitou. Bol to pre mňa úplne cudzí muž.
Uzavretá minulosť
Neskôr, keď som medzi zabávajúcimi sa našla Marka, chytila som ho za ruku a spýtala som sa: " Ešte tá tvoja ponuka na Rím platí? Ak áno, hneď zajtra si môžeme objednať letenky." Svoju minulosť sa mi konečne podarilo uzavrieť a rozhodla som sa vyjsť v ústrety novej láske.
Neporovnávajte partnerov
Ak budete neustále spomínať na svojho bývalého, pokazíte si každú novú lásku. Tak sa vám nepodarí skutočne zaľúbiť sa. Je nezmysel, neustále porovnávať nového partnera s bývalým. Nikto nebude taký, ako bol on. Práve v odlišnosti medzi ľuďmi sa ukrýva šanca, že tentoraz to bude ten pravý, s ktorým budete naozaj šťastná. Tak zahoďte všetky spomienky a naplno si užite novú lásku.
Psychologička PhDr. Eva Gajdošová radí:
Každý deň po celú históriu ľudstva si milióny ľudí hľadajú partnera, ďalšie milióny sa zamilovávajú a prežívajú lásku a iní sa práve v tom istom čase bolestne rozchádzajú, zažívajú rozchod a samotu, pretože city lásky sa u jedného partnera alebo aj u oboch z nich stratili. Potvrdzuje sa, že len polovica z tých ľudí, ktorí boli zamilovaní, zostáva aj naďalej spolu a z nich iba polovica žije vo vzťahoch naplnených. Ostatní sú spolu z priateľstva, z povinnosti, zo strachu začať znovu, z finančných dôvodov, a ak majú deti, tak kvôli nim, ich výchove a príprave do života. Zamilovanie je nádherný stav a vyvoláva ilúziu, že láska bude trvať naveky a nikdy sa neskončí.
Realita života je však iná, kúzlo zamilovanosti u väčšiny párov postupne vyprchá, pominie a po čase nastupuje každodennosť, ktorá vyžaduje vzájomné dobré poznanie sa a prijatie dobrých aj menej dobrých stránok svojho partnera a zároveň vzájomné rešpektovanie odlišností a rozdielov medzi sebou. Až vtedy, keď sú ženy a muži v partnerstve schopní a ochotní rešpektovať a prijať svoje rozdiely a odlišnosti, nastáva šanca, že sa naučíme milovať, lásku dávať aj prijímať, byť oporou pre tých, ktorých milujeme a na ktorých nám záleží. Len toleranciou a akceptáciou odlišností, veľkou dávkou empatie a intuície, vzájomnou každodennou komunikáciou môže láska v partnerstve pokračovať, rozvíjať sa a rozkvitať.
Stále mi chýba
Mali sme na seba málo času, zhodli sme sa pri rozchode. Rozhodli sme sa, že zostaneme priateľmi. Áno, zo začiatku sme si občas zatelefonovali, ako sa nám darí. Ale po niekoľkých týždňoch sme jeden o druhom nič nepočuli. Odvtedy mi chýba jeho prítomnosť, jeho chlapčenský humor. Robo bol vždy perfektný. V štúdiu bol najlepší, v praktickom každodennom živote bol plný optimizmu. Jeho spontánne nápady ma vždy vedeli nadchnúť. Myšlienok naňho som sa nevedela zbaviť. Ty nie si šťastná, hovorili mi moje priateľky. Mali pravdu. Aby som na Roba zabudla, veľa som pracovala a neustále sa vrhala do nových známostí. Snažila som sa v nich utešiť svoje boľavé srdce, ale nič nezaberalo. Jeden muž ma pozval do reštaurácie, iný ma prehovoril, aby som s ním začala hrávať tenis. Po dlhom čase som sa bola pozrieť aj na divadelné predstavenie. Nikdy to však nezašlo ďalej ako k prvej puse. Vždy, keď ma objal nejaký muž okolo pliec, spomenula som si na Roba. Čím dlhšie bolo naše odlúčenie, tým som pociťovala väčšiu túžbu po jeho objatiach. Do postele som nešla s nikým iným, až kým som nestretla Marka.
Nová láska?
On bol prvý muž, ktorý ma po dlhom čase naozaj zaujal. Doslova ma nosil na rukách. Hoci som sa s Markom cítila veľmi príjemne, slovo láska vo mne vyvolávalo hrôzu. Na tú mal u mňa výhradné právo iba Róbert. Ale Marek sa nevzdával a bol ochotný urobiť všetko, len aby si ma získal. "Poď so mnou do Ríma," pozýval ma, "prežijeme spoločný víkend len my dvaja osamote."
Rím som chcela navštíviť už s Robom, nikdy sme to však nestihli. Ani vo chvíli tohto pozvania sa mi Roba nepodarilo dostať z mojej hlavy. V porovnaní s ním bol Marek iba slabý odvar.
Nečakané stretnutie
"Ahoj, Ivana," znenazdajky ma oslovil známy hlas mojej bývalej lásky, až sa mi po chrbte rozbehli zimomriavky. Po dvoch rokoch sme sa stretli na narodeninovej oslave nášho spoločného známeho. Síce som tam prišla v spoločnosti Marka, oči som od tej chvíle mala iba pre svojho „ex“. "Ahoj, ako sa ti darí?" opýtala som sa všeobecne, aby som zakryla vzrušenie z nášho stretnutia. "Lepšie," odpovedal mi Robo. Krátko sa pozrel na Marka a v jeho očiach som uvidela iróniu. Až ma z toho zamrazilo. Podišla som k nemu bližšie v očakávaní, že ma obíjme. Ale zbytočne som očakávala, že pocítim aspoň zlomok našej bývalej lásky.
Nezaiskrilo to
Meravo stál vedľa mňa, zdvorilo si so mnou štrngol na zdravie, ale inak nepovedal ani slovo. Vycítila som, že myslí na to, ako sa odo mňa čo najskôr dostať čo najďalej. Jeho tvár sa síce milo usmievala, v skutočnosti však nemal ani najmenší záujem o moju osobu. Povedal mi pár slov o svojej práci, ale aj to v odbornom jazyku, ktorému som vôbec nerozumela. Z každého jeho slova som cítila chlad. Nedokázala som si už viac predstaviť, že by ma tento muž mal objímať. Chvíľu nato povedal: "Táto oslava je totálne nudná, predtým bývali ľudia oveľa zábavnejší." "Ty tiež," pomyslela som si. Vzápätí na to sa rozhodol ukončiť náš trápny rozhovor, vytrhol zo zápisníka papier, načarbal naň svoje nové telefónne číslo a so slovami "niekedy mi zavolaj" odišiel. Papierik s číslom som zhúžvala do guľôčky a hodila do najbližšieho popolníka. "Nie, s týmto odmeraným mužom už nechcem mať nič dočinenia," uvedomila som si. Spomienky, ktoré mi naňho ostali v pamäti, sa už vôbec nezhodovali s realitou. Bol to pre mňa úplne cudzí muž.
Uzavretá minulosť
Neskôr, keď som medzi zabávajúcimi sa našla Marka, chytila som ho za ruku a spýtala som sa: " Ešte tá tvoja ponuka na Rím platí? Ak áno, hneď zajtra si môžeme objednať letenky." Svoju minulosť sa mi konečne podarilo uzavrieť a rozhodla som sa vyjsť v ústrety novej láske.
Neporovnávajte partnerov
Ak budete neustále spomínať na svojho bývalého, pokazíte si každú novú lásku. Tak sa vám nepodarí skutočne zaľúbiť sa. Je nezmysel, neustále porovnávať nového partnera s bývalým. Nikto nebude taký, ako bol on. Práve v odlišnosti medzi ľuďmi sa ukrýva šanca, že tentoraz to bude ten pravý, s ktorým budete naozaj šťastná. Tak zahoďte všetky spomienky a naplno si užite novú lásku.
Psychologička PhDr. Eva Gajdošová radí:
Každý deň po celú históriu ľudstva si milióny ľudí hľadajú partnera, ďalšie milióny sa zamilovávajú a prežívajú lásku a iní sa práve v tom istom čase bolestne rozchádzajú, zažívajú rozchod a samotu, pretože city lásky sa u jedného partnera alebo aj u oboch z nich stratili. Potvrdzuje sa, že len polovica z tých ľudí, ktorí boli zamilovaní, zostáva aj naďalej spolu a z nich iba polovica žije vo vzťahoch naplnených. Ostatní sú spolu z priateľstva, z povinnosti, zo strachu začať znovu, z finančných dôvodov, a ak majú deti, tak kvôli nim, ich výchove a príprave do života. Zamilovanie je nádherný stav a vyvoláva ilúziu, že láska bude trvať naveky a nikdy sa neskončí.
Realita života je však iná, kúzlo zamilovanosti u väčšiny párov postupne vyprchá, pominie a po čase nastupuje každodennosť, ktorá vyžaduje vzájomné dobré poznanie sa a prijatie dobrých aj menej dobrých stránok svojho partnera a zároveň vzájomné rešpektovanie odlišností a rozdielov medzi sebou. Až vtedy, keď sú ženy a muži v partnerstve schopní a ochotní rešpektovať a prijať svoje rozdiely a odlišnosti, nastáva šanca, že sa naučíme milovať, lásku dávať aj prijímať, byť oporou pre tých, ktorých milujeme a na ktorých nám záleží. Len toleranciou a akceptáciou odlišností, veľkou dávkou empatie a intuície, vzájomnou každodennou komunikáciou môže láska v partnerstve pokračovať, rozvíjať sa a rozkvitať.
