LONDÝN - Mamuty mali istý druh nemrznúcej krvi, ktorá zaisťovala, že ich telá budú zásobované kyslíkom i v mrazivých teplotách. Informoval o tom spravodajský server BBC News.
Podľa vedeckej štúdie uverejnenej v denníku Nature Genetics kanadskí a austrálski vedci oživili krvný proteín hemoglobín mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius).
Hemoglobín je prítomný v červených krvných bunkách, kde je zodpovedný za prenos kyslíka. Vedecký tím zistil, že mamuty mali genetické prispôsobenie, ktoré umožňovalo ich hemoglobínu uvoľňovať kyslík do tela dokonca aj v nízkych teplotách; schopnosť hemoglobínu uvoľniť kyslík do telesných tkanív je všeobecne v mraze utlmená.
Vedci oddelili gény hemoglobínu z DNA troch sibírskych mamutov starých desiatky tisíc rokov, ktorých telá uchoval permafrost. Sekvencia mamutieho DNA bola premenená na RNA, čo je molekula podobná DNA a je kľúčová pre produkciu proteínov. Potom ju vedci vložili do baktérie Escherichia coli, ktorá vyprodukovala mamutí proteín.
"Výsledné molekuly hemoglobínu nie sú iné, než aké by sme získali, keby sme cestovali späť v čase a odobrali vzorku krvi skutočného mamuta," hovorí spoluautor štúdie Kevin Campbell z manitobskej univerzity v Kanade, ktorého cituje server BBC News.
Vedci potom otestovali oživené mamutie proteíny a našli tri podstatné zmeny v sekvencii hemoglobínu, ktoré umožňovali mamutej krvi uvoľňovať kyslík i vo veľmi nízkych teplotách. To je niečo, čo krv terajších slonov nedokáže.
"Bolo pozoruhodné priviesť k životu komplexný proteín z vyhynutého živočíšneho druhu a objaviť zásadné zmeny, ktoré neexistujú u žiadneho zo žijúcich zvierat," povedal spoluautor štúdie Alan Cooper, riaditeľ austrálskeho strediska pre dávnu DNA Adelaidskej univerzity. Bez tejto genetickej adaptácie by mamuty strácali v zime viac energie, čo by ich nútilo k jej dopĺňaniu väčším príjmom potravy, dodávajú vedci.
