Ilustračné foto
WASHINGTON - Kalifornský vysokoškolský profesor analyzoval svoju vlastnú DNA a zistil, že mu hrozí, že padne k zemi mŕtvy pri náhlom srdcovom infarkte alebo dostane rakovinu prostaty.
Táto analýza, ktorú zverejnil lekársky časopis The Lancet, dokazuje, aké problémy hrozia lekárom, pacientom aj zdravotnému systému v čase, keď sa podobné mapovanie DNA stáva bežnejším a ľudia chcú - alebo radšej nechcú - zistiť vlastné zdravotné riziká.
Pokiaľ ide o jeho vlastné výsledky, označil ich profesor bioinžinierstva na Stanfordovej univerzite Stephen Quake za "zaujímavé". "Bol som zvedavý, čo sa tam ukáže," uviedol Quake. "Ale dôležité je uznať, že nie každý bude chcieť poznať dôverné podrobnosti o svojom genóme a je dosť možné, že táto skupina bude väčšinová. Je tu veľa otázok v oblasti etiky, výchovy a politiky, na ktoré treba odpovedať," dodal.
Vedci zo Stanfordovej univerzity vytvoril počítačový algoritmus, aby zjednotil Quakeove známe a genetické zdravotné riziká. Napríklad ako štyridsaťročný beloch mužského pohlavia mal Quake celoživotne šestnásťpercentnú šancu, že sa u neho vyvinie rakovina prostaty. Ovšem po zapracovaní jeho génov sa toto riziko zvýšilo na 23 percent. Naopak riziko Alzheimerovej choroby sa po "pripočítaní" jeho génov znížilo z deviatich percent pre belochov v jeho veku na 1,4 percenta.
Zmapovať Quakeov genóm stálo 50 tisíc dolárov, ale táto cena postupne klesá. Najnovšie prístroje od spoločností, akými je Illumina and Life Technologies, dokážu zmapovať celú DNA už za 5 tisíc dolárov.
"Genóm za tisíc dolárov sa rýchlo blíži," hovorí kardiológ Euan Ashley, ktorý viedol tím analyzujúci Quakeov genóm. Rovnako tak sa skracuje čas potrebný na jeho analýzu, ktorú nakoniec zvládne počítačový algoritmus, predpovedá. "Myslím, že sa to dostane do fázy, kedy toto bude možné pre bežného človeka," dodal Ashley v telefonickom rozhovore pre agentúru Reuters. "Myslíme si, že genetická informácia bude lacná, a že to príde rýchlo. A analýzu bude možné kedykoľvek vykonať kliknutím počítačovej myši."
Hank Greely, ktorý na univerzite vedie centrum pre právo a biologické vedy, poukazuje na veľký problém, ktorý čaká na lekára a jeho pacientov: Ako veľmi to bude kto chcieť vedieť? "Na pacientov, lekárov a genetikov sa valí cunami genetických údajov. Skúsenosť s genómom Steva Quakea ukazuje, že by sme mali začať premýšľať - tvrdo a čoskoro - o tom, ako sa s takýmito informáciami môžeme vyrovnať," uviedol.
Pokiaľ ide o jeho vlastné výsledky, označil ich profesor bioinžinierstva na Stanfordovej univerzite Stephen Quake za "zaujímavé". "Bol som zvedavý, čo sa tam ukáže," uviedol Quake. "Ale dôležité je uznať, že nie každý bude chcieť poznať dôverné podrobnosti o svojom genóme a je dosť možné, že táto skupina bude väčšinová. Je tu veľa otázok v oblasti etiky, výchovy a politiky, na ktoré treba odpovedať," dodal.
Vedci zo Stanfordovej univerzity vytvoril počítačový algoritmus, aby zjednotil Quakeove známe a genetické zdravotné riziká. Napríklad ako štyridsaťročný beloch mužského pohlavia mal Quake celoživotne šestnásťpercentnú šancu, že sa u neho vyvinie rakovina prostaty. Ovšem po zapracovaní jeho génov sa toto riziko zvýšilo na 23 percent. Naopak riziko Alzheimerovej choroby sa po "pripočítaní" jeho génov znížilo z deviatich percent pre belochov v jeho veku na 1,4 percenta.
Zmapovať Quakeov genóm stálo 50 tisíc dolárov, ale táto cena postupne klesá. Najnovšie prístroje od spoločností, akými je Illumina and Life Technologies, dokážu zmapovať celú DNA už za 5 tisíc dolárov.
"Genóm za tisíc dolárov sa rýchlo blíži," hovorí kardiológ Euan Ashley, ktorý viedol tím analyzujúci Quakeov genóm. Rovnako tak sa skracuje čas potrebný na jeho analýzu, ktorú nakoniec zvládne počítačový algoritmus, predpovedá. "Myslím, že sa to dostane do fázy, kedy toto bude možné pre bežného človeka," dodal Ashley v telefonickom rozhovore pre agentúru Reuters. "Myslíme si, že genetická informácia bude lacná, a že to príde rýchlo. A analýzu bude možné kedykoľvek vykonať kliknutím počítačovej myši."
Hank Greely, ktorý na univerzite vedie centrum pre právo a biologické vedy, poukazuje na veľký problém, ktorý čaká na lekára a jeho pacientov: Ako veľmi to bude kto chcieť vedieť? "Na pacientov, lekárov a genetikov sa valí cunami genetických údajov. Skúsenosť s genómom Steva Quakea ukazuje, že by sme mali začať premýšľať - tvrdo a čoskoro - o tom, ako sa s takýmito informáciami môžeme vyrovnať," uviedol.
