Ilustračné Foto
BRNO - Prebaľovanie detí nepatrí práve medzi najobľúbenejšie činnosti mnohých rodičov. Ako rodinnú udalosť potom oslavujú, keď sa dieťa okolo tretieho roka naučí chodiť na nočník. Návod, ako dostať dieťa na nočník oveľa skôr, ponúka nová bezplienková komunikačná metóda.
Jej základom je naučiť sa rozoznávať signály, ktoré vydáva dojča. Cieľom metódy vraj nie je dieťa podrobovať drezúre. Ide naopak o to, aby si najkrajšie roky s dieťaťom rodičia užili, povedala Lucia Harnošová, ktorá metódu propaguje v Brne. Metóda je postavená na tom, že deti nechcú byť v mokrom.
"Dávajú signál, že sa im chce cikať" uviedla Harnošová. Keď sa tieto signály otec i mama naučia rozoznávať, bábätko vtedy rozbalia a zadoček jednoducho podržia nad nočníkom. Ušetria tak plienky, navyše aj pre dieťa je také vykonávanie potreby pohodlnejšie. Podľa propagátorov metóda nie ničím novým. Praktizujú ju ženy v Južnej Amerike, Afrike i Ázii.
Podľa Harnošovej je najlepšie začať s ňou hneď po narodení. Uznáva, že metóda nie je pre každého. Rodiča sa jej tiež často pýtajú, či s touto metódou nie je viac práce ako úžitku. "Nie je to časovo náročnejšie ako klasické prebaľovanie. Je to len o pár sekúnd dlhšie, proste podržíte dieťa nad nočníkom, a keď je poruke suchá plienka, len ho do nej zabalíte," popísala. Vyzliekanie dieťaťa podľa nej uľahčuje aj špeciálne bezplienkové oblečenie, ale nie je nutné.
Metóda podľa jej zástancov posilňuje vzťah medzi rodičmi a bábätkom. Keď sa začne dariť, môžu sa rodičia radovať, že s nimi dieťa komunikuje aj inak ako plačom a oni mu rozumejú. No technika využívania nočníka vraj môže obohatiť hlavne vzťah medzi dieťaťom a otcom. „Pre mamy je na posilnenie počiatočného vzťahu s dieťaťom výborné dojčenia, pri ktorom sú s bábätkom často. Ale oteckovia sú o to ochudobnení," uviedla Harnošová. V "bezplienkových" rodinách je to vraj často práve otec, ktorí chodí s dieťaťom na nočník. "Posilňuje to dôveru medzi otcom a dieťaťom," dodala.
Úspechy metódy môžu byť rôzne. Niektoré dieťa sa naučí všetky potreby zacieliť do nočníka už do prvého roka. Iné nosia plienku aj dva roky. Zástancovia tejto techniky tvrdia, že deti vychovávané bezplienkovou metódou bez ohľadu na jej úspešnosť sú vďaka väčšej starostlivosti spokojnejšie. "Mizne taký ten plač bez dôvodu, ktorý bábätka občas majú. Väčšinou je to preto, že sú pocikané alebo sa im chce cikať," vysvetlila Harnošová.
Skeptici často váhajú, či sa dá u dojčeniec nejaký signál naznačujúci, že chcú ísť na potrebu, vôbec rozpoznať. Zástancovia metódy radia, že možno začať so zachytávaním moču a stolice v pravidelných chvíľach, napríklad po dojčení a po prebudení, a neskôr úspechy rozširovať. Spočiatku tiež vraj pomáha nosiť dieťa v šatke a vnímať ho. Dieťa, ktoré si dokáže "povedať", že potrebuje ísť na nočník, sa však vraj ozve, aj keď sa práve batolí po zemi.
Rodičia vraj tiež môžu očakávať, že asi v roku veku dieťaťa môže prísť obdobie vzdoru, kedy je dieťa tak zaujaté svojimi hrami, že prestane spolupracovať. Ani potom vraj netreba klesať na mysli. "Rovnako je to úspech, že sa rodičia dieťaťu dokázali po celý rok venovať, vytvorili si vzťah a ušetrili toľko plienok," domnieva sa zástankyne metódy. K technike sa dá po čase vrátiť. Aj keď už bude mať skôr podobu bežného učenia na nočník.
"Dávajú signál, že sa im chce cikať" uviedla Harnošová. Keď sa tieto signály otec i mama naučia rozoznávať, bábätko vtedy rozbalia a zadoček jednoducho podržia nad nočníkom. Ušetria tak plienky, navyše aj pre dieťa je také vykonávanie potreby pohodlnejšie. Podľa propagátorov metóda nie ničím novým. Praktizujú ju ženy v Južnej Amerike, Afrike i Ázii.
Podľa Harnošovej je najlepšie začať s ňou hneď po narodení. Uznáva, že metóda nie je pre každého. Rodiča sa jej tiež často pýtajú, či s touto metódou nie je viac práce ako úžitku. "Nie je to časovo náročnejšie ako klasické prebaľovanie. Je to len o pár sekúnd dlhšie, proste podržíte dieťa nad nočníkom, a keď je poruke suchá plienka, len ho do nej zabalíte," popísala. Vyzliekanie dieťaťa podľa nej uľahčuje aj špeciálne bezplienkové oblečenie, ale nie je nutné.
Metóda podľa jej zástancov posilňuje vzťah medzi rodičmi a bábätkom. Keď sa začne dariť, môžu sa rodičia radovať, že s nimi dieťa komunikuje aj inak ako plačom a oni mu rozumejú. No technika využívania nočníka vraj môže obohatiť hlavne vzťah medzi dieťaťom a otcom. „Pre mamy je na posilnenie počiatočného vzťahu s dieťaťom výborné dojčenia, pri ktorom sú s bábätkom často. Ale oteckovia sú o to ochudobnení," uviedla Harnošová. V "bezplienkových" rodinách je to vraj často práve otec, ktorí chodí s dieťaťom na nočník. "Posilňuje to dôveru medzi otcom a dieťaťom," dodala.
Úspechy metódy môžu byť rôzne. Niektoré dieťa sa naučí všetky potreby zacieliť do nočníka už do prvého roka. Iné nosia plienku aj dva roky. Zástancovia tejto techniky tvrdia, že deti vychovávané bezplienkovou metódou bez ohľadu na jej úspešnosť sú vďaka väčšej starostlivosti spokojnejšie. "Mizne taký ten plač bez dôvodu, ktorý bábätka občas majú. Väčšinou je to preto, že sú pocikané alebo sa im chce cikať," vysvetlila Harnošová.
Skeptici často váhajú, či sa dá u dojčeniec nejaký signál naznačujúci, že chcú ísť na potrebu, vôbec rozpoznať. Zástancovia metódy radia, že možno začať so zachytávaním moču a stolice v pravidelných chvíľach, napríklad po dojčení a po prebudení, a neskôr úspechy rozširovať. Spočiatku tiež vraj pomáha nosiť dieťa v šatke a vnímať ho. Dieťa, ktoré si dokáže "povedať", že potrebuje ísť na nočník, sa však vraj ozve, aj keď sa práve batolí po zemi.
Rodičia vraj tiež môžu očakávať, že asi v roku veku dieťaťa môže prísť obdobie vzdoru, kedy je dieťa tak zaujaté svojimi hrami, že prestane spolupracovať. Ani potom vraj netreba klesať na mysli. "Rovnako je to úspech, že sa rodičia dieťaťu dokázali po celý rok venovať, vytvorili si vzťah a ušetrili toľko plienok," domnieva sa zástankyne metódy. K technike sa dá po čase vrátiť. Aj keď už bude mať skôr podobu bežného učenia na nočník.
