BRATISLAVA - Slováci na rozdiel od minulosti cintoríny na "dušičky" navštevujú húfnejšie a nešetria ani na prikrášľovaní hrobov, čo sa prejavuje na bohatšie zdobených vencoch a kvetinových výzdobách.
Sviatky sa stali komerčnejšie a ľudia menej dbajú o ich duchovný význam, povedala etnologička Margita Jágerová. Vence a sviečky aj tento rok znovu skrášlili hroby a pomníky na cintorínoch, ktoré sú počas roka pomerne málo navštevované. "Dnes sa oveľa väčší dôraz kladie na materiálne prejavy, vizualizáciu a estetizáciu, duchovno je oproti minulým desaťročiam v úzadí," poznamenala Jágerová.
V minulosti vraj boli cintoríny najmä na dedinách veľmi jednoduché, hroby najmä na katolíckych cintorínoch boli označené drevenými krížmi, často aj bez mena a ďalších údajov. "To bolo také nenápadné, zarastené miesto trávou, kde sa bežne pásal dobytok. Ľudia sem tam prišli na cintorín, ale nevykonávali žiadne úpravy v tom zmysle, ako to poznáme my," tvrdila Jágerová. Slováci kedysi síce dušičky tiež slávili, ale pokojnejšie a doma. "Skôr tá starostlivosť sa realizovala v domácom prostredí. Duše čakali.
"Pripravilo sa im občerstvenie, dala sa im voda, koláč, chlieb, pálenka sa im naliala," uviedla etnologička, ktorá pôsobí na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa. Súčasťou sviatku bolo podľa nej ešte pred niekoľkými desaťročiami aj príprava špeciálneho pečiva pre chudobných. "Verilo sa, že chudoba má najbližšie k Bohu, teda aj do neba," doplnila. Okázalejšie slávenie dušičiek sa vraj rozmohlo aj vďaka vyššej životnej úrovni v krajine.
V minulosti rodiny pripravovali na hroby jednoduché vence z čečín a kvietky vyrábali z papiera a potom ich namáčali do vosku. Jágerová však upozornila, že najmä ľudia na vidieku boli odkázaní na svoju vlastnú výrobu. Vzhľad cintorínov podľa odborníčky ovplyvňujú aj obchody. "Predháňajú sa predajcovia, čo predať, urobiť, čo nové vymyslieť," povedala.
