ŽARNOVICKÁ HUTA - Bez tradičného bronzového zvonu sa nezaobíde takmer žiadny kostol či mestská veža, ich výrobu však v strednej Európe ovláda iba niekoľko majstrov. Tí si odovzdávali tajomstvá remesla z generácie na generáciu, alebo, ako tomu bolo v prípade výrobcu zvonov Michala Trvalca zo Žarnovickej Huty, učili sa na vlastných chybách.
Tajomstvo výroby pekného, dobre znejúceho zvona, je vo výpočtoch tvaru, správne namiešanom bronze, ale aj v použití konského trusu, tvrdil majster. "Konský trus sa pridáva do hliny, z ktorej sa vyrába forma zvonu, kvôli lepšiemu odvetraniu plynov," prezradil Trvalec. Spôsob výpočtu veľkosti, tvaru či hrúbky stien, ktoré ovplyvňujú ladenie zvona si však chráni ako oko v hlave.
Z dielne v Žarnovickej Hute už vyšlo za 15 rokov viac ako 250 zvonov, najväčším bol 1200 kilogramový "Michal" pre kostol v Hlohovci. V budúcom roku plánuje Trvalec výrobu 700 kilogramov vážiaceho zvona do Galanty. Najčastejšie si zákazníci žiadajú zvony od 100 do 300 kilogramov. Okrem zvonov odlieva Trvalec vo svojej dielni aj sochy či delá.
Bronz na liatie mieša z 78 percent medi a 22 percent cínu. Žiadne iné prímesi vraj nepoužíva. Niektorí starí majstri údajne pridávali do zliatiny aj striebro či zlato, podľa Trvalca však takéto prísady v malom množstve zvuk neovplyvnia. Kým sa zvon vyrobí, trvá to niekoľko týždňov či mesiacov.
"Nič sa nesmie uponáhľať," tvrdil Trvalec. Naliatiu roztaveného kovu do hlinenej formy predchádzajú týždne príprav. Najskôr vymurujú zo šamotových tehál jadro zvonu, ktorého tvar sa upraví podľa šablóny špeciálnou hlinou. Na vysušené jadro vytvarujú falošný hlinený zvon s voskovými reliéfmi a nakoniec obal formy.
Falošný zvon oddeľuje od vonkajšej formy tenká vosková vrstva. Tá umožňuje, aby sa forma k ostatným častiam neprilepila a mohla sa zdvihnúť. Následne sa falošný zvon rozbije, forma sa vráti na pôvodné miesto a do vzniknutej dutiny sa naleje roztavený bronz. Či sa zvon podaril, zistí výrobca až po niekoľkých hodinách či dňoch po odliatí, keď kov ochladne. Zvony sa na Slovensku vyrábali už od 14. storočia.
Prvým zvonolejárskym majstrom bol údajne v roku 1357 zakladateľ dielne v Spišskej Novej Vsi Konrád Gaal. V minulom storočí tradičné remeslo zaniklo. Trvalec však má nasledovníka, s výrobou zvonov mu pomáha jeho syn, ktorý vyštudoval hutnícku školu. V súčasnosti odlieva zvony v strednej Európe iba niekoľko zväčša rodinných dielní.
K najznámejším patrí česká zvonolejárska firma Petra Manouška, tú však musel jej majiteľ po povodniach v roku 2002 zatvoriť a presťahovať do Holandska. Tam tiež vlani opravili aj dva zvony Štefan a Barbora z južnej veže trnavského Dómu svätého Mikuláša.
