Roztápajúce sa ľadové kryhy v Arktickom oceáne
SEATTLE - Ľadová pokrývka Arktického oceánu sa v priebehu zím v rokoch 2004 až 2008 dramaticky stenčila.
Vyplýva to zo záberov satelitu ICESat (Ice, Cloud and Land Satellite) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Vedecký tím Washingtonskej univerzity v meste Seattle tak odhadol hrúbku a objem ľadovej vrstvy. Oceánsky ľad sa podľa ich výpočtov stenčil za jeden rok o zhruba 17,8 centimetrov, počas štyroch zím prišiel dokopy o 67 centimetrov. Hrubší a starší ľad, ktorý obyčajne vydržal aspoň jedno leto, sa zmenšil o 42 percent. "Medzi rokmi 2004 a 2008 sa niekoľkoročná ľadová pokrývka zmenšila o 1,5 milióna štvorcových kilometrov - takmer o rozlohu súše Aljašky," uvádza sa v štúdii. Publikovali ju v Journal of Geophysical Research-Oceans.
Arktická ľadová prikrývka sa zväčšuje každú zimu, v období polárnej noci, keď vládnu nízke teploty. V lete sa väčšina pokrývky roztopí a časť v dôsledku vetra a oceánskych prúdov odpláva do oceánu. Voči letnému počasiu a topeniu je hrubší, starší ľad odolnejší ako tenšia pokrývka. V uplynulých rokoch zimný prírastok ľadu však nestačil na pokrytie letných strát. To spôsobilo, že v lete je odkrytá väčšia časť vodnej plochy. Tá absorbuje viac tepla, čím sa otepľuje oceán a topí sa ešte viac ľadu. "Takmer nulové doplnenie niekoľkoročnej ľadovej prikrývky, skombinované s nezvyčajným vyplavovaním ľadu z Arktického oceánu po skončení leta v rokoch 2005 a 2007 zohrali významnú rolu v poklese množstva arktického morského ľadu," povedal Ron Kwok z Laboratória prúdového pohonu v kalifornskej Pasadene.
Satelit ICESat znamená pre vedcov a vedkyne veľkú pomoc. Doteraz nedokázali vyrátať hrúbku ani objem ľadu, dokázali len určiť, aká časť Arktického oceánu je pod ľadovou prikrývkou. Dáta z aktuálneho výskumu pomôžu vedcom a vedkyniam lepšie pochopiť rýchlosť úbytku arktického ľadu a to, kedy bude oblasť "v lete takmer bez ľadu", vysvetlil Kwok. Vedci a vedkyne už predtým upozorňovali na stenčovanie arktickej ľadovej 'čiapočky'. Podľa štúdie Národného dátového centra pre sneh a ľad (National Snow and Ice Data Center, NSIDC) z apríla je v priebehu doterajších meraní najtenšia a aktuálne maximum jej rozsahu je na historickom minime. Ten istý mesiac americké odborné kruhy upozornili, že Arktída bude možno o 30 rokov úplne bez ľadu. Pôvodné odhady pritom hovorili o 90 rokoch.
Arktická ľadová prikrývka sa zväčšuje každú zimu, v období polárnej noci, keď vládnu nízke teploty. V lete sa väčšina pokrývky roztopí a časť v dôsledku vetra a oceánskych prúdov odpláva do oceánu. Voči letnému počasiu a topeniu je hrubší, starší ľad odolnejší ako tenšia pokrývka. V uplynulých rokoch zimný prírastok ľadu však nestačil na pokrytie letných strát. To spôsobilo, že v lete je odkrytá väčšia časť vodnej plochy. Tá absorbuje viac tepla, čím sa otepľuje oceán a topí sa ešte viac ľadu. "Takmer nulové doplnenie niekoľkoročnej ľadovej prikrývky, skombinované s nezvyčajným vyplavovaním ľadu z Arktického oceánu po skončení leta v rokoch 2005 a 2007 zohrali významnú rolu v poklese množstva arktického morského ľadu," povedal Ron Kwok z Laboratória prúdového pohonu v kalifornskej Pasadene.
Satelit ICESat znamená pre vedcov a vedkyne veľkú pomoc. Doteraz nedokázali vyrátať hrúbku ani objem ľadu, dokázali len určiť, aká časť Arktického oceánu je pod ľadovou prikrývkou. Dáta z aktuálneho výskumu pomôžu vedcom a vedkyniam lepšie pochopiť rýchlosť úbytku arktického ľadu a to, kedy bude oblasť "v lete takmer bez ľadu", vysvetlil Kwok. Vedci a vedkyne už predtým upozorňovali na stenčovanie arktickej ľadovej 'čiapočky'. Podľa štúdie Národného dátového centra pre sneh a ľad (National Snow and Ice Data Center, NSIDC) z apríla je v priebehu doterajších meraní najtenšia a aktuálne maximum jej rozsahu je na historickom minime. Ten istý mesiac americké odborné kruhy upozornili, že Arktída bude možno o 30 rokov úplne bez ľadu. Pôvodné odhady pritom hovorili o 90 rokoch.
