MOSKVA – Nielen nás, ale aj Ufónov môžu začať trápiť komáre. Ich larvy totiž prežili rok v otvorenom vesmíre. Nevadilo im rádioaktívne žiarenie a kolísanie teplôt od mínus 270 stupňov Celzia do plus 106 stupňov!
Vrátili sa na Zem, ako keby sa nič nedialo. Lietali na obežnej dráhe okolo Zeme na vonkajšom plášti Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Neboli však v skafandroch a vo vnútri, ale lietali vonku.
Po návrate na rodnú planétu podľa ruských vedcov larvy dokázali opäť rozvinúť úplnú životaschopnosť. To vraj dokazuje, že viacbunkové organizmy sú schopné prežiť aj na obežnej dráhe. Mikrobiologička Natalija Novikovová z Ruskej akadémie vied v Moskve spresnila predchádzajúce správy médií, podľa ktorých na vonkajšom plášti vesmírnej stanice prežili dospelé komáre. „Je to zaujímavý hmyz. Jeho larvy prežijú rádioaktívne žiarenie, alkohol a kolísanie teplôt od mínus 270 stupňov Celzia do plus 106 stupňov,“ povedala. Kde sa popri žiarení a kolísaní teplôt, ktoré je bežné na vonkajšom povrchu vesmírnej lode, vzal aj alkohol, nevysvetlila. Podľa nej experiment prežilo 80 percent lariev.
Vedci sa teraz zaoberajú otázkou, či by nebolo možné „presadiť“ jednoduchšie organizmy na iné planéty a aký by to malo vplyv na tamojší ekosystém. „Tiež chceme zistiť, či by mikroorganizmy z iných planét nedokázali na Zemi prežiť a či by pozemské organizmy dokázali vo vesmíre zmutovať,“ povedala Novikovová.
Po návrate na rodnú planétu podľa ruských vedcov larvy dokázali opäť rozvinúť úplnú životaschopnosť. To vraj dokazuje, že viacbunkové organizmy sú schopné prežiť aj na obežnej dráhe. Mikrobiologička Natalija Novikovová z Ruskej akadémie vied v Moskve spresnila predchádzajúce správy médií, podľa ktorých na vonkajšom plášti vesmírnej stanice prežili dospelé komáre. „Je to zaujímavý hmyz. Jeho larvy prežijú rádioaktívne žiarenie, alkohol a kolísanie teplôt od mínus 270 stupňov Celzia do plus 106 stupňov,“ povedala. Kde sa popri žiarení a kolísaní teplôt, ktoré je bežné na vonkajšom povrchu vesmírnej lode, vzal aj alkohol, nevysvetlila. Podľa nej experiment prežilo 80 percent lariev.
Vedci sa teraz zaoberajú otázkou, či by nebolo možné „presadiť“ jednoduchšie organizmy na iné planéty a aký by to malo vplyv na tamojší ekosystém. „Tiež chceme zistiť, či by mikroorganizmy z iných planét nedokázali na Zemi prežiť a či by pozemské organizmy dokázali vo vesmíre zmutovať,“ povedala Novikovová.
