BRATISLAVA - Mladí gejovia a lesby, ktorých rodičia alebo opatrovníci neprijímajú pravdu o ich sexuálnej orientácii, sa častejšie pokúšajú o samovraždu, trpia depresiami a užívajú drogy ako homosexuáli v rodinách, ktoré ich akceptujú.
Spôsob, akým rodičia alebo opatrovníci reagujú na sexuálnu orientáciu detí vplýva na ich psychické zdravie v dospelosti. Informovala o tom štúdia štátnej univerzity v San Fraciscu, ktorú dnes publikoval magazín Pediatrics.
"Rodičia milujú svoje deti a chcú pre nich to najlepšie," uviedla vedúca vedeckého tímu Caitlin Ryan. Štúdia ukázala, že tínedžerky a tínedžeri, ktorí zažili negatívnu spätnú väzbu, mali osemkrát väčšiu pravdepodobnosť, že sa pokúsia spáchať samovraždu, sú takmer šesťkrát náchylnejší na depresie a čelia trikrát väčšiemu riziku, že budú užívať drogy.
Práca tímu naznačuje, že rodičia, ktorí robia aj malé kroky k pochopeniu svojich detí namiesto odmietnutia, môžu veľmi zlepšiť psychické zdravie svojich detí. Podľa jedného z kľúčových poznatkov štúdie zákaz kontaktovania sa s ďalšími homosexuálnymi ľuďmi môže byť rovnako zničujúci ako psychické násilie alebo slovné zneužívanie zo strany rodičov.
Vedecký tím najskôr robil rozhovory s 53 rodinami s gejmi a lesbami v tínedžerskom veku. Identifikoval 106 špecifických druhov správania, ktoré môže byť považované za "prijímajúce" alebo "odmietavé". Rodičia napríklad deti obviňovali, že sa nechali nahovoriť v škole, skrývajú ich pred ďalšími príbuznými, alebo znižujú význam ich prítomnosti a považujú ich za neprispôsobivých. Všetky tieto typy správanie tím považoval za odmietavé.
V ďalšom kroku skúmali 224 gejov a lesieb vo veku od 21 do 25 rokov, aby zistili, aké sú ich skúsenosti s rodičmi a ich správaním. Výsledky porovnali s účastníkmi a účastníčkami trpiacimi depresiou, pokúšajúcimi sa o samovraždy a užívajúcimi omamné látky.
Podľa slov Ryan je sanfranciská univerzita prvou, ktorá našla spojenie medzi zdravotnými problémami homosexuálnej mládeže a ich domácim prostredím. Vedkyňa využíva nové poznatky na seminároch s rodičmi a opatrovníkmi. V štúdii odporučila, aby sa odborníčky a odborníci mladých pýtali, ako rodina reaguje na správy o ich homosexualite. Zároveň majú blízkych upozorniť na to, aký môže mať ich správanie vplyv.
"Veľa rodín s homosexuálnymi, bisexuálnymi alebo transgender deťmi, obzvlášť rodiny so synmi, si myslia, že ak budú na dieťa prísne a povedia mu, aké je pre rodinu nežiaduci jeho imidž homosexuála, zmenia ho," povedal pediater Sten Vermund z Vanderbilt University. Podľa jeho slov môže akceptovanie detí svojou rodinou pomôcť k ich budúcemu šťastiu.
"Rodičia milujú svoje deti a chcú pre nich to najlepšie," uviedla vedúca vedeckého tímu Caitlin Ryan. Štúdia ukázala, že tínedžerky a tínedžeri, ktorí zažili negatívnu spätnú väzbu, mali osemkrát väčšiu pravdepodobnosť, že sa pokúsia spáchať samovraždu, sú takmer šesťkrát náchylnejší na depresie a čelia trikrát väčšiemu riziku, že budú užívať drogy.
Práca tímu naznačuje, že rodičia, ktorí robia aj malé kroky k pochopeniu svojich detí namiesto odmietnutia, môžu veľmi zlepšiť psychické zdravie svojich detí. Podľa jedného z kľúčových poznatkov štúdie zákaz kontaktovania sa s ďalšími homosexuálnymi ľuďmi môže byť rovnako zničujúci ako psychické násilie alebo slovné zneužívanie zo strany rodičov.
Vedecký tím najskôr robil rozhovory s 53 rodinami s gejmi a lesbami v tínedžerskom veku. Identifikoval 106 špecifických druhov správania, ktoré môže byť považované za "prijímajúce" alebo "odmietavé". Rodičia napríklad deti obviňovali, že sa nechali nahovoriť v škole, skrývajú ich pred ďalšími príbuznými, alebo znižujú význam ich prítomnosti a považujú ich za neprispôsobivých. Všetky tieto typy správanie tím považoval za odmietavé.
V ďalšom kroku skúmali 224 gejov a lesieb vo veku od 21 do 25 rokov, aby zistili, aké sú ich skúsenosti s rodičmi a ich správaním. Výsledky porovnali s účastníkmi a účastníčkami trpiacimi depresiou, pokúšajúcimi sa o samovraždy a užívajúcimi omamné látky.
Podľa slov Ryan je sanfranciská univerzita prvou, ktorá našla spojenie medzi zdravotnými problémami homosexuálnej mládeže a ich domácim prostredím. Vedkyňa využíva nové poznatky na seminároch s rodičmi a opatrovníkmi. V štúdii odporučila, aby sa odborníčky a odborníci mladých pýtali, ako rodina reaguje na správy o ich homosexualite. Zároveň majú blízkych upozorniť na to, aký môže mať ich správanie vplyv.
"Veľa rodín s homosexuálnymi, bisexuálnymi alebo transgender deťmi, obzvlášť rodiny so synmi, si myslia, že ak budú na dieťa prísne a povedia mu, aké je pre rodinu nežiaduci jeho imidž homosexuála, zmenia ho," povedal pediater Sten Vermund z Vanderbilt University. Podľa jeho slov môže akceptovanie detí svojou rodinou pomôcť k ich budúcemu šťastiu.
