T.G. Masaryk
BYSTRIČKA - Letné sídlo prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka (1850-1937) v turčianskej obci Bystrička sa možno časom zmení na hotel či penzión. Uvažuje o tom súčasný majiteľ Ján Barta, ktorému zatiaľ dom slúži na bývanie a tiež ako sídlo jeho firmy.
Podnikateľ však chce naďalej zachovať masarykovský ráz domu. Nevylúčil, že po prípadnej zmene na hotel či penzión by sa mohli hostia napríklad vykúpať vo vani, ktorá pochádza z čias bývalého prezidenta. "Máme tu odloženú Masarykovu vaňu, v ktorej sa kúpaval. Bolo by možno efektné, keby tu bola Masarykova izba, v ktorej by sa zákazník mohol trebárs vykúpať. Neviem ale, do akej miery by sa malo ísť až do takéhoto štádia," povedal Barta.
Zatiaľ nespresnil, kedy by do bývalého prezidentského sídla mohli prípadne zavítať prví hostia. Rozrobených je podľa neho viacero projektov, chce to však ešte čas. "Chystáme nejaký spôsob, akým to sprístupniť verejnosti. Či to bude penzión, či to bude hotel alebo nejaká iná možnosť, to je dilema, ktorá sa momentálne rieši," poznamenal podnikateľ.
V dome z konca dvadsiatych rokov minulého storočia, ktorý Barta s manželkou postupne zrekonštruoval, Masaryka pripomínajú predovšetkým fotografie, obrazy či plastiky. Prvý československý prezident prichádzal do dediny neďaleko Martina niekoľko rokov pravidelne počas letných mesiacov. Bystrička bola obľúbeným miestom aj pre ďalších členov jeho rodiny.
Aj keď Barta v dome býva, občas ho sprístupní i záujemcom o históriu. Turisti väčšinou oznámia svoj príchod vopred, občas sa však vraj stane, že pred sídlom zaparkuje autobus plný neohlásených návštevníkov. "Väčšinou sa aj tak nechám nahovoriť a poskytnem aspoň krátky výklad," dodal Barta. Dom láka aj politikov, v uplynulých dňoch ho navštívili napríklad šéf slovenského parlamentu Pavol Paška a jeho český kolega Miloslav Vlček.
V minulosti vila prešla neľahkým vývojom. Podľa dostupných informácií po komunistickom prevrate v roku 1948 v Masarykovom dome postupne sídlili napríklad archív, geodézia alebo poľnohospodári. Neskôr vraj dom odkúpil pražský podnikateľ, ktorý chcel z neho opäť vybudovať prezidentskú rezidenciu. Keďže nemal čím splácať úver, skončila vila na dražbe. Napokon sídlo získali v deväťdesiatych rokoch Bartovci. K domu patrí aj záhrada, v ktorej rastie ešte niekoľko stromov z masarykovských čias.
Zatiaľ nespresnil, kedy by do bývalého prezidentského sídla mohli prípadne zavítať prví hostia. Rozrobených je podľa neho viacero projektov, chce to však ešte čas. "Chystáme nejaký spôsob, akým to sprístupniť verejnosti. Či to bude penzión, či to bude hotel alebo nejaká iná možnosť, to je dilema, ktorá sa momentálne rieši," poznamenal podnikateľ.
V dome z konca dvadsiatych rokov minulého storočia, ktorý Barta s manželkou postupne zrekonštruoval, Masaryka pripomínajú predovšetkým fotografie, obrazy či plastiky. Prvý československý prezident prichádzal do dediny neďaleko Martina niekoľko rokov pravidelne počas letných mesiacov. Bystrička bola obľúbeným miestom aj pre ďalších členov jeho rodiny.
Aj keď Barta v dome býva, občas ho sprístupní i záujemcom o históriu. Turisti väčšinou oznámia svoj príchod vopred, občas sa však vraj stane, že pred sídlom zaparkuje autobus plný neohlásených návštevníkov. "Väčšinou sa aj tak nechám nahovoriť a poskytnem aspoň krátky výklad," dodal Barta. Dom láka aj politikov, v uplynulých dňoch ho navštívili napríklad šéf slovenského parlamentu Pavol Paška a jeho český kolega Miloslav Vlček.
V minulosti vila prešla neľahkým vývojom. Podľa dostupných informácií po komunistickom prevrate v roku 1948 v Masarykovom dome postupne sídlili napríklad archív, geodézia alebo poľnohospodári. Neskôr vraj dom odkúpil pražský podnikateľ, ktorý chcel z neho opäť vybudovať prezidentskú rezidenciu. Keďže nemal čím splácať úver, skončila vila na dražbe. Napokon sídlo získali v deväťdesiatych rokoch Bartovci. K domu patrí aj záhrada, v ktorej rastie ešte niekoľko stromov z masarykovských čias.
