(Zdroj: isifa)
BRATISLAVA - Pred ôsmimi rokmi mužov trápila najmä politická a ekonomická situácia, dnes sú zmätení z toho, ako sa mení rola žien v spoločnosti. Vyplýva to z výskumného projektu Kvalita sexuálneho života 3, na ktorom sa zúčastnilo 51 respondentov a sedem respondentiek zo šiestich najväčších miest Slovenska.
Podľa vedúceho výskumného tímu Radomíra Masaryka z Katedry psychológie a patopsychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského bolo cieľom projektu preskúmať témy ovplyvňujúce kvalitu sexuálneho života mužov a zistiť posuny vo vnímaní tém súvisiacich so sexualitou. Aktuálne výsledky tím porovnával s údajmi z rokov 2003 a 2000.
"Celkovo bolo vnímanie mužských a ženských rolí pomerne konzervatívne a esencialistické," uviedol Masaryk. "Odhalila sa frustrácia, deje sa niečo, čomu muži nie celkom rozumejú. Väčšinou sa téma emancipácie prezentuje zo ženskej strany, ale nikto nehovorí o tom, čo to znamená pre mužov," povedal psychológ o respondentoch, ktorých priemerný vek bol 49 rokov.
"Majú menej vnúčat, nemôžu sa stať hlavou veľkej rodiny, ako to videli u svojich rodičov," dodal. Počas fókusových skupín sa Masaryk pýtal respondentov, čo najviac trápi mužov v ich veku. Podľa jeho slov začali vždy hovoriť o ženách a k zmenám postavenia žien v spoločnosti sa stále vracali.
"Táto téma sa objavovala aj v prieskumoch v roku 2000 a 2003, ale v menšej miere," uviedol. Muži chápu emancipáciu ako získavanie väčších práv, vyššej ctižiadostivosti a ambicióznosti žien. Väčšinou to však vnímajú negatívne. "Mali sme účastníka, ktorý hovoril o stretnutí s atraktívnou ženou a na rande sa dozvedel, že je podnikateľka.
Opisoval, ako okamžite znervóznel a začal byť vystresovaný, mal pocit, že vzťah nemá šancu pokračovať. Upokojil sa, až keď zistil, že zarába viac než ona. Tento príbeh možno ilustruje, v čom je pre mužov emancipácia problém," povedal Masaryk.
Príčinou negatívneho videnia emancipácie žien môže byť podľa neho aj nedostatok dostupných informácií a publikácií o mužskej identite. "Treba hľadať, o čom to je - byť mužom v dnešnej dobe," vysvetlil.
"Celkovo bolo vnímanie mužských a ženských rolí pomerne konzervatívne a esencialistické," uviedol Masaryk. "Odhalila sa frustrácia, deje sa niečo, čomu muži nie celkom rozumejú. Väčšinou sa téma emancipácie prezentuje zo ženskej strany, ale nikto nehovorí o tom, čo to znamená pre mužov," povedal psychológ o respondentoch, ktorých priemerný vek bol 49 rokov.
"Majú menej vnúčat, nemôžu sa stať hlavou veľkej rodiny, ako to videli u svojich rodičov," dodal. Počas fókusových skupín sa Masaryk pýtal respondentov, čo najviac trápi mužov v ich veku. Podľa jeho slov začali vždy hovoriť o ženách a k zmenám postavenia žien v spoločnosti sa stále vracali.
"Táto téma sa objavovala aj v prieskumoch v roku 2000 a 2003, ale v menšej miere," uviedol. Muži chápu emancipáciu ako získavanie väčších práv, vyššej ctižiadostivosti a ambicióznosti žien. Väčšinou to však vnímajú negatívne. "Mali sme účastníka, ktorý hovoril o stretnutí s atraktívnou ženou a na rande sa dozvedel, že je podnikateľka.
Opisoval, ako okamžite znervóznel a začal byť vystresovaný, mal pocit, že vzťah nemá šancu pokračovať. Upokojil sa, až keď zistil, že zarába viac než ona. Tento príbeh možno ilustruje, v čom je pre mužov emancipácia problém," povedal Masaryk.
Príčinou negatívneho videnia emancipácie žien môže byť podľa neho aj nedostatok dostupných informácií a publikácií o mužskej identite. "Treba hľadať, o čom to je - byť mužom v dnešnej dobe," vysvetlil.
