Bratislava - Spánok zlepšuje pamäť, informovala internetová stránka spoločnosti BBC.
Tvrdia to vedci zo Ženevskej univerzity, ktorí výsledky svojho výskumu prezentovali na konferencii organizácie Federation of European Neuroscience Societies, ktorá združuje národné spoločnosti zaoberajúce sa neurovýskumom.
Odborníci dospeli k záveru, že spánok má výrazný vplyv na to, ako bude mozog fungovať. Domnievajú sa, že posilňuje spojenie medzi neurónmi v mozgu, ktoré je kľúčové pre učenie a pamäť.
Počas experimentu vedci naučili dobrovoľníkov nové zručnosti alebo im ukázali obrázky, ktoré si mali zapamätať. Jedna skupina potom mohla spať osem hodín, ostatným účastníkom spánok buď úplne odopreli, alebo im povolili iba krátko si zdriemnuť.
Na druhý deň ich vedecký tím požiadal, aby zopakovali novonadobudnuté zručnosti alebo si znova predstavili obrázky, pričom ich mozog skenovali pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Tí dobrovoľníci, ktorí sa dobre vyspali, vykazovali lepšie výsledky.
"Naše výsledky odhalili, že spánok, ktorý nasleduje po novej skúsenosti, môže upevniť a zlepšiť následný efekt učenia sa," povedala vedúca tímu Sophie Schwartz. Schwartz tvrdí, že spánok pomáha mozgu upevniť naučené a posilniť spomienky, ktoré by človek časom zabudol. Zdôraznila potrebu uskutočniť ďalšie výskumy, ktoré by okrem iného odhalili, aký dlhý spánok má optimálny dopad.
"Chceme prísť na to, ako poruchy spánku ovplyvňujú emocionálne a poznávacie funkcie, a ktoré biologické faktory sú za tieto efekty zodpovedné," zdôraznila. Expert na spánok Neil Stanley z Univerzitnej nemocnice Norfolk a Norwich si myslí, že to dokazuje dôležitosť dobrého nočného spánku.
Podľa výsledkov nedávnej ankety, ktorá sa uskutočnila vo Veľkej Británii, spí odporúčaných osem hodín len jedna pätina ľudí. "Cez deň získavame informácie, ale v noci ich triedime," vyhlásil Stanley. Dodal, že v dnešnej spoločnosti, ktorá funguje 24 hodín 7 dní v týždni a je poznačená nadmierou informácií, potrebujeme spať ešte viac.
Odborníci dospeli k záveru, že spánok má výrazný vplyv na to, ako bude mozog fungovať. Domnievajú sa, že posilňuje spojenie medzi neurónmi v mozgu, ktoré je kľúčové pre učenie a pamäť.
Počas experimentu vedci naučili dobrovoľníkov nové zručnosti alebo im ukázali obrázky, ktoré si mali zapamätať. Jedna skupina potom mohla spať osem hodín, ostatným účastníkom spánok buď úplne odopreli, alebo im povolili iba krátko si zdriemnuť.
Na druhý deň ich vedecký tím požiadal, aby zopakovali novonadobudnuté zručnosti alebo si znova predstavili obrázky, pričom ich mozog skenovali pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Tí dobrovoľníci, ktorí sa dobre vyspali, vykazovali lepšie výsledky.
"Naše výsledky odhalili, že spánok, ktorý nasleduje po novej skúsenosti, môže upevniť a zlepšiť následný efekt učenia sa," povedala vedúca tímu Sophie Schwartz. Schwartz tvrdí, že spánok pomáha mozgu upevniť naučené a posilniť spomienky, ktoré by človek časom zabudol. Zdôraznila potrebu uskutočniť ďalšie výskumy, ktoré by okrem iného odhalili, aký dlhý spánok má optimálny dopad.
"Chceme prísť na to, ako poruchy spánku ovplyvňujú emocionálne a poznávacie funkcie, a ktoré biologické faktory sú za tieto efekty zodpovedné," zdôraznila. Expert na spánok Neil Stanley z Univerzitnej nemocnice Norfolk a Norwich si myslí, že to dokazuje dôležitosť dobrého nočného spánku.
Podľa výsledkov nedávnej ankety, ktorá sa uskutočnila vo Veľkej Británii, spí odporúčaných osem hodín len jedna pätina ľudí. "Cez deň získavame informácie, ale v noci ich triedime," vyhlásil Stanley. Dodal, že v dnešnej spoločnosti, ktorá funguje 24 hodín 7 dní v týždni a je poznačená nadmierou informácií, potrebujeme spať ešte viac.
