TURECKO - Podľa autorov novej štúdie mohol byť vznik civilizácie podnietený kataklizmatickým nárazom kométy pred 13 000 rokmi. Táto udalosť, o ktorej sa mnohí vedci domnievajú, že sa nikdy nestala, môže byť dokonca zdokumentovaná v svetoznámej lokalite Göbekli Tepe, kde je zrejme vyrytý najstarší slnečný kalendár na svete.
Archeologická lokalita Göbekli Tepe sa nachádza v južnom Turecku. Ide o neolitický komplex, ktorého vek sa odhaduje na približne 12 000 rokov. Vedci, ktorí analyzovali zložito vyrezávaný stĺp, dospeli k záveru, že symboly v tvare písmena V predstavujú dni v roku s celkovým počtom 365 značiek rozdelených na 12 lunárnych mesiacov a 11 pridaných alebo epagomenálnych dní. Letný slnovrat je zas zobrazený ako božstvo podobné vtákovi a pravdepodobne predstavuje súhvezdie Panny, kde sa v tomto ročnom období nachádzalo Slnko s písmenom V na krku. Podľa autorov štúdie publikovanej v časopise Time and Mind sa zobrazenia postáv s podobnými náhrdelníkmi v podobných lokalitách interpretovalo ako božstvá riadiace čas alebo stvoriteľské božstvá.
V Göbekli Tepe to vyzerá tak, že rytiny sledujú pohyb Slnka aj fázy Mesiaca. A práve to je dôvod, prečo vedci vo svojej štúdii uvádzajú, že tento stĺp predstavuje najstarší lunisolárny kalendár na svete. Možno ešte prekvapujúcejšia je skutočnosť, že staroveké rytiny zrejme znázorňujú meniace sa polohy súhvezdí na oblohe. Toto všetko poukazuje na pochopenie precesie 10 000 rokov predtým, ako ju po prvý raz zdokumentoval starogrécky astronóm Hipparchos. Najpozoruhodnejší nález sa však týka samostatného piliera, ktorý zrejme znázorňuje prúd meteorov Taurid. Pohybuje sa v priebehu niekoľkých týždňov cez súhvezdia Vodnára a Rýb. Takýto príval bollidov je považovaný za zdroj úderu kométy niekedy okolo roku 10 850 pred n. l., ktorý mohol vyvolať malú dobu ľadovú známu ako mladší dryas.
Práve proti hypotéze o dopade kométy v mladšom dryase ostro vystupujú mnohí vedci a tvrdia, že neexistujú dôkazy o tom, že táto udalosť bola spôsobená zrážkou. Autori štúdie však uvádzajú, že samotná Göbekli Tepe mohla byť postavená ako pamätník pripomínajúci tento hypotetický náraz. „Vyzerá to tak, že miestni obyvatelia boli vášnivými pozorovateľmi oblohy, čo sa dalo očakávať vzhľadom na to, že ich svet bol zničený zásahom kométy,“ vysvetlil autor štúdie Martin Sweatman vo vyhlásení. „Táto udalosť mohla spustiť civilizáciu tým, že iniciovala nové náboženstvo a motivovala rozvoj poľnohospodárstva, aby sa ľudia vyrovnali s chladným podnebím,“ dodal.
Vedci vo svojej štúdii túto myšlienku rozvíjajú a vysvetľujú, že náboženstvo mohlo existovať už inde, ale dopad mladšieho dryasu mu mohol dať novú, katastrofickú formu. „Strach je mocným organizačným princípom v ľudskej spoločnosti a dopad mladšieho dryasu by nepochybne vyvolal veľký strach a rešpekt. Táto udalosť tak mohla byť motiváciou pre veľkolepé stavebné projekty v Göbekli Tepe a v súvisiacich lokalitách,“ uviedli vedci. Podľa ich teórie mohlo byť takéto náboženstvo strachu, sústredené okolo „kultu lebky,“ impulzom pre rozsiahlu komunitnú organizáciu a výstavbu monumentálnych stavieb, čo účinne spustilo vznik civilizácie.
