BRISTOL – Najpravdepodobnejším scenárom konca našej planéty je, že ju približne za 7,5 miliárd rokov absorbuje Slnko. Mnohí sa však domnievajú, že koniec nastane oveľa skôr, a to kvôli jadrovej vojne či zmene klímy. Vedci sa pozreli na to, ako dlho bude trvať, kým klimatická kríza úplne vyhladí ľudstvo.
Vedci použili v štúdii superpočítač, ktorý analyzoval rôzne údaje týkajúce sa zemskej klímy, tektonických platní, chémie a biológie oceánov, aby zistil, kedy bude Zem pre ľudstvo neobývateľná. Tím z Bristolskej univerzity zistil, že svet bude vyzerať úplne inak, ako teraz. Kvôli tektonickým doskám sa napríklad budú presúvať kontinenty a vytvoria nový superkontinent s názvom Pangea Ultima.
„Novovzniknutý superkontinent by efektívne vytvoril trojitý šok, ktorý by zahŕňal efekt kontinentality, teplejšie slnko a viac CO2 v atmosfére. Výsledkom je väčšinou nepriateľské prostredie bez zdrojov potravy a vody pre cicavce,“ povedal Alexander Farnsworth z Univerzity v Leedse. „Rozšírené teploty od 40 do 50 stupňov Celzia a ešte väčšie denné extrémy spojené s vysokou úrovňou vlhkosti by nakoniec spečatili náš osud. Ľudia – spolu s mnohými inými druhmi – by vydýchli kvôli neschopnosti prepustiť toto teplo potením a ochladzovať svoje telá,“ dodal.
Keby sa tento superkontinent sformoval, pre cicavce by bolo obyvateľoch len osem až 16 percent pôdy. Ľudia by sa zároveň museli prispôsobiť novým klimatickým extrémom. Pravidelnejšie by vybuchovali sopky a tiež by nás potrápilo čoraz jasnejšie a teplejšie slnečné žiarenie. Ako ale uviedli vedci, tohto scenáru sa netreba obávať, pretože sa pravdepodobne nenaplní ďalších 250 miliónov rokov.
Experti sa však domnievajú, že by to malo slúžiť ako varovný signál, aby kompetentní začali vážne riešiť klimatickú krízu. „Je životne dôležité nestratiť zo zreteľa našu súčasnú klimatickú krízu, ktorá je výsledkom ľudských emisií skleníkových plynov. Zatiaľ čo predpovedáme neobývateľnosť planéty za 250 miliónov rokov, už dnes zažívame extrémne horúčavy, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie. To je dôvod, prečo je kľúčové čo najskôr dosiahnuť nulové emisie,“ dodala spoluautorka štúdie Eunice Loová.
