NEW YORK – To, čo sa deje pred smrťou, sa nedozvieme, kým nenastane náš čas opustiť túto smrteľnú schránku. Lekár paliatívnej starostlivosti Christopher Kerr už roky skúma pacientov pred smrťou. Prezradil, čo umierajúci vidia vo svojich snoch a víziách.
Christopher Kerr, lekár paliatívnej starostlivosti z Buffala v štáte New York, sa domnieva, že má dobrú predstavu o tom, čo umierajúci človek vidí. Vďaka svojmu výskumu, v rámci ktorého skúmal 1 000 ľudí na smrteľnej posteli, počul veci, ktoré pacienti často vidia pred svojím odchodom. Vysvetlil, že tieto vízie často pomáhajú umierajúcim vyrovnať sa s ich životnými rozhodnutiami, či už prostredníctvom dojemných spomienok alebo rôznych zjavení. Kerr povedal, že pacienti majú často sny a vízie, ktoré im dávajú pocit lásky, spojenia s minulosťou a pokoja. „Je to fascinujúce,“ poznamenal v podcaste Next Level Soul Kerr.
Zaujímavé je, že zážitky detí sa výrazne líšia od zážitkov dospelých vzhľadom na ich obmedzené chápanie smrti, pričom útechu často nachádzajú vo svojich predstavách. Kerr tiež poznamenal, že osoby s pestrou minulosťou, vrátane tých, ktoré sa mohli dopustiť trestných činov, majú často vízie súvisiace s ľuďmi, ktorých ovplyvnili. Spomenul napríklad príbeh muža vo veku 40 rokov, ktorý strávil väčšinu svojho života vo väzení kvôli drogovej závislosti a trpel rakovinou krku. Počas snenia muž zažil znepokojujúce vízie, v ktorých ho napadli tí, ktorým v minulosti ublížil. To ho priviedlo k emocionálnemu zrúteniu. Po týchto víziách však muž požiadal, aby mohol vidieť svoju dcéru, vyjadriť jej lásku a ospravedlniť sa jej. Muž po tomto zmierení pokojne zomrel.
Ak nemôžete zaspať, nemôžete zomrieť
Kerr sa na základe svojho výskumu domnieva, že pacienti nepopierajú zlé a bolestivé veci, ale riešia ich a používajú ich veľmi zaujímavým spôsobom. Publikoval na túto tému množstvo štúdií a zaznamenal viac ako 1 500 udalostí na konci života, z ktorých mnohé boli zachytené na videu. Podelil sa o príbeh ďalšieho pacienta, ktorý sa ako tínedžer zúčastnil invázie v Normandii. S posttraumatickou stresovou poruchou žil celý život bez toho, aby vyhľadal pomoc. „Na naše oddelenie prišiel na sklonku života. Mal strašné stavy, keď videl časti tela, krvavú vodu a počul výkriky. Pacienti potrebujú byť uvoľnení a do istej miery akceptovať svoju situáciu, aby mohli zomrieť,“ vysvetlil Kerr. „Nemôžete skutočne zomrieť, ak nemôžete spať. Je to dosť ťažké, pretože v spánku jednoducho odídete,“ spresnil.
Jedného dňa sa však pacientovi podarilo nakrátko zaspať a doktor Kerr sa ho opýtal na jeho sen. „‚Mal som skvelý sen, v ktorom som prežíval najlepší deň svojho života. Deň, keď som dostal prepúšťacie papiere.‘ No potom k nemu pristúpil vojak, ktorého nepoznal a povedal: ‚Nie, ideme si po teba‘,“ priblížil doktor. Podľa Kerra muž potom pokojne zaspal a zomrel. Všeobecnou témou je, že pacienti sa zmierujú s rozhodnutiami, ktoré vo svojom živote urobili. Práve na konci života možno vidieť to, čo Kerr nazval „posttraumatickým rastom“, keď sa objavia pozitívne prvky predchádzajúcich ťažkostí.
Deti majú pred smrťou iné vízie
Zaujímavé je, že deti majú iné skúsenosti s koncom života ako dospelí. Je to podľa neho spôsobené ich neschopnosťou mať správnu predstavu o konečnosti alebo smrteľnosti. Často je to aj preto, že možno nepoznajú nikoho, kto zomrel ako referenčný bod alebo niekoho, koho si vedia predstaviť pri stretnutí vo forme posmrtného života. Namiesto človeka deti často vidia zvieratá, ktoré im dávajú najavo, že sú milované a nie sú samy. „Deti sú kreatívne, majú predstavivosť a dokážu sa dostať k tejto svojej časti,“ dodal. Jedna z jeho pacientiek si napríklad vytvorila zaujímajú víziu. „Vytvorila si hrad, bol tam bazén, vrátili sa tam zvieratá, bol tam klavír, okno, cez ktoré prenikalo teplé svetlo. Keď som sa jej spýtal, čo ten hrad predstavuje, povedala bezpečné miesto,“ dodal doktor.
