SYDNEY – Voynichov rukopis mätie kryptografov aj historikov už šesťsto rokov. Jeho podivné kresby a zašifrovaný text viedli k tvrdeniu, že obsahuje magické kúzla alebo dokonca mimozemské tajomstvá. Odborníci však tvrdia, že najzáhadnejší text na svete v skutočnosti obsahuje stredoveké sexuálne tajomstvá.
Vedúci autor Keagan Brewer z Macquarie University tvrdí, že tento zašifrovaný text v skutočnosti obsahuje cenzurované informácie o sexe, antikoncepcii a gynekológii. Pre britský denník Daily Mail povedal: „Voynichov rukopis je v podstate o obmedzení špecifických informácií, ktoré boli považované za nebezpečné pre čitateľov.“ Zatiaľ čo mnohé ilustrácie rukopisu predstavujú rastliny, zvieratá alebo ľudí, jedna obzvlášť zaujala výskumníkov. Zachytáva nahé ženy, ktoré držia rôzne predmety vedľa svojich genitálií alebo ktoré k nim smerujú. Vedci tvrdia, že tieto kresby sú jasným znakom toho, že rukopis obsahuje informácie o gynekológii a sexuálnom zdraví.
Tajné listy mali brániť predmanželskému sexu
„Tajomstvá žien“, ako sa zdravie žien v 15. storočí nazývalo, bolo predmetom rozsiahlych štúdií stredovekých autorov. Aj keď sa z tohto obdobia zachovalo veľa lekárskych spisov o sexe a pôrode, veľa z nich podliehalo intenzívnej cenzúre. „Patriarchálna kultúra neskorej stredovekej Európy zahŕňala mnohostranné mužské obavy zo ženských tiel a ich prirodzených procesov, a to bolo úzko prepojené s medicínskou kultúrou,“ vysvetlil Brewer. Jeden lekár z 15. storočia, Johannes Hartlieb, dokonca odporučil, aby lekári používali „tajné listy“ na skrývanie informácií, ktoré by mohli viesť k antikoncepcii alebo potratu. Hartlieb sa obával, že čoraz gramotnejšie ženy by mohli byť schopné čítať jeho spisy, čo by ich mohlo inšpirovať k predmanželskému sexu.
Stredoveké chápanie ženských pohlavných orgánov
Zašifrované texty z iných rukopisov preložených autormi odhalili rôzne recepty a vzorce s gynekologickým využitím. Pri pohľade na rukopis vedci tvrdia, že začínajú chápať bizarné ilustrácie. Najväčšia a najprepracovanejšia ilustrácia, známa ako rozety, môže v skutočnosti predstavovať stredoveké chápanie sexu a antikoncepcie. Stredovekí lekári v neskoršom stredoveku verili, že maternica má sedem komôr a že vagína má dva otvory – jeden vnútorný a jeden vonkajší. Vedci preto navrhujú, že to reprezentuje ilustrácia deviatich kruhov roziet.
Podľa tejto logiky začala vedcom dávať zmysel niekoľko ďalších detailov. Napríklad v ľavom hornom kruhu môže päť čiar smerujúcich do stredu predstavovať päť žíl, o ktorých sa predpokladá, že existujú vo vagíne panien. Hroty v hornom a pravom dolnom kruhu sú považované za „rohy“, o ktorých si stredovekí lekári mysleli, že sú na maternici. „Hrady a mestské hradby môžu predstavovať slovnú hračku nemeckého výrazu schloss, ktorý mal významy ako ‚hrad‘, ‚zámok‘, ‚ženské pohlavné orgány‘ a ‚ženská panva‘. A dve slnká úplne vľavo hore a vpravo dole pravdepodobne odrážajú Aristotelovu vieru, že Slnko poskytuje prirodzené teplo embryu počas jeho raného vývoja,“ uviedol Brewer v článku pre The Conversation.
Čo je ešte zvláštnejšie, stredovekí lekári skutočne verili, že ženy majú sexuálne potešenie z pohybu dvoch spermií v maternici. Brewer a jeho spoluautor navrhujú, že tento pohyb reprezentovali čiary a vzory, ktoré pokrývajú rozety. Aj keď vedci pripúšťajú, že je potrebné vysvetliť mnoho ďalších ilustrácií, nie je to prvýkrát, čo bola navrhnutá interpretácia sexuálneho zdravia. V roku 2017 Nicholas Gibbs, ktorý je odborníkom na stredoveké lekárske rukopisy, tvrdil, že tento text je zdravotnou príručkou pre „poslušnú“ dámu, ktorá chce liečiť gynekologické ochorenia.
Pôvod textu zostáva aj naďalej záhadou
Napriek podmanivým bádateľom po stovky rokov zostáva pôvod rukopisu zahalený rúškom tajomstva. Podľa uhlíkového datovania je 95-percentná šanca, že zvieratá, ktorých kože boli použité na výrobu stránok, zomreli medzi rokmi 1404 a 1438. Prvý známy majiteľ textu, spolupracovník cisára Svätej ríše rímskej Rudolfa II., sa však narodil až o vyše 100 rokov neskôr v roku 1552. Preto je ťažké určiť, pre koho bol napísaný alebo prečo, no Brewer naznačuje, že bol pravdepodobne vyrobený pre aristokrata niekde v európskych Alpách.
Odborníci sa domnievajú, že ide o prácu piatich rôznych pisárov, zatiaľ však nikto s určitosťou nevie, čo by text mohol znamenať. V roku 2019 Gerard Cheshire z Bristolskej univerzity tvrdil, že preložil časti textu tak, že ho vystopoval späť do starovekého „protorománskeho“ jazyka. Univerzita sa nakoniec dištancovala od tvrdení Cheshire po tom, čo čelil vážnej kritike od iných akademikov. Vzhľadom na nespočetné množstvo neúspechov niektorí výskumníci dokonca navrhli, že rukopis môže byť nezmysel alebo prepracovaný vtip. Brewer však zostáva optimistom a verí, že jedného dňa sa dočkáme presného znenia textu.
