LIVERPOOL - Koho by zaujímalo, keby ste zmizli? Bývalý detektív Neil Lancaster si kladie túto znepokojujúcu otázku a vysvetľuje, prečo niektoré prípady nezvestných osôb zaujmú verejnosť menej a iné viac.
Najpamätnejšie prípady zmiznutých osôb môžu viesť k pátracím akciám, prosbám o pomoc a nekonečným kampaniam za spravodlivosť, ktoré trvajú celé desaťročia. 58-ročný bývalý detektív Neil Lancaster pracoval 25 rokov ako vyšetrovateľ vrážd v britskej Metropolitnej polícii. Iba nedávno prezradil, že každý rok sa údajne stratí 190 000 ľudí (z toho približne 70 000 detí). Zaujímavé je, že zatiaľ čo je tvár niektorej z týchto osôb známa doslova z každého novinového stánku, o inej sa dozviete nanajvýš v miestnom spravodajstve. Skúsený detektív pre britský denník Daily Mail vysvetlil, že nie je možné úplne presne určiť, čo bude mať u verejnosti ohlas a čo nie. Čo je však najdôležitejšie, je skutočnosť, že prípad musí byť pre ľudí dostatočne záhadný, aby vyvolal počiatočnú intrigu.
Verejnosť zaujímajú najmä ženy
Poukázal na dva príklady: Nicolu Bulleyovú a Grahama Connella, ktorí napriek tomu, že sa stratili za veľmi podobných okolností, vyvolali rozdielne reakcie verejnosti. „Nicola upútala pozornosť ako žiadny iný prípad nezvestnej osoby od čias Madelaine McCannovej. Nemyslím si, že dôvodom je jeden prvok, ale zmes ďalších faktorov, vrátane osobitostí dotknutej osoby. Po prvé, bola žena. Či sa nám to páči alebo nie, je to fakt, ktorý možno dokázať aj na iných významných prípadoch nezvestných osôb,“ priblížil. V niektorých ľuďoch je totiž stále zakorenená túžba chrániť viac ženy ako mužov. Po druhé, Nicola bola matka zo zjavne šťastnej rodiny. Ľudia sa s ňou preto ľahko stotožnili. „Naozaj si myslím, že spoločnosť potrebuje niekoho, s kým sa môže stotožniť a súcitiť a ona do tejto kategórie dokonale zapadla,“ dodal.
Neil žije v súčasnosti v Škótskej vysočine a venuje sa písaniu kriminálnych románov. Poznamenal aj to, že veľkou časťou skladačky je skutočnosť, že záhada musí ľudí zaraziť. „Po tretie, a to je možno najdôležitejšie, jej zmiznutie jednoducho nedávalo zmysel. Zostal po nej pes, telefón, ktorý bol stále pripojený k online hovoru. Zjavne mala všetko, pre čo žila a samozrejme tu bol problém všetkých konkurenčných teórií o tom, čo sa jej stalo," uviedol ďalej. Verejnosť podľa jeho slov miluje záhady, a aby ste upútali jej pozornosť, potrebujete hádanku alebo hlavolam, ktorý chce vyriešiť. Na porovnanie uviedol Neil iný podobný prípad. Na pátranie po Nicole boli vynaložené obrovské prostriedky, a to napriek tomu, že sa na začiatku tvrdilo, že je takmer určite mŕtva.
Polícia nevyčleňuje rovnaké množstvo prostriedkov
Dennodenne sa odohráva množstvo prípadov s rovnakou mierou rizika, na ktoré sa nevyčlení ani zlomok prostriedkov určených na nájdenie nezvestnej osoby. Dobrým príkladom je prípad Grahama Connella, ktorý si v polovici decembra išiel zabehať so svojím psom pozdĺž rieky Aire vo Woodforde tak, ako to zvykol robiť pravidelne. Nevrátil sa. Našli ho takmer o mesiac neskôr. Utopil sa v rieke. „Išlo o veľmi podobné okolnosti ako v prípade Nicoly Bulleyovej, ale buďme úprimní. Počuli ste o Grahamovi skôr, ako som ho spomenul? Som presvedčený, že polícia podnikla všetky potrebné kroky, aby ho našla, ale kde bol verejný rozruch? Z nejakého dôvodu Graham nevyvolal rovnaký záujem verejnosti. Je to naozaj strašne smutné. Všetky životy sú pritom rovnako dôležité,“ uviedol.
Neil tiež prezradil, že úrady oveľa častejšie zvyšujú prostriedky v závislosti od rizika, ktoré predstavuje nezvestná osoba. „V prípadoch nezvestných osôb je najdôležitejším faktorom posúdenie rizika,“ vysvetlil. Možno ho vyhodnotiť na základe všetkých okolností zmiznutia osoby. Zrejmým príkladom je osoba so samovražedným úmyslom alebo veľmi malé dieťa, ktoré sa stratilo cestou zo školy. To predstavuje najvyššie riziko a vyvolalo by okamžitú vysokoprofilovú operáciu na jeho vypátranie. „Musíte to posudzovať individuálne a dôkladne kategorizovať pravdepodobné riziko. Polícia je však zaneprázdnená,“ upozornil.
Do hry vstupujú aj médiá a sociálne siete
Neil pripustil, že motívy môžu byť v policajných zložkách aj menej hrdinské. „S poľutovaním musím pripustiť, že jedným z najväčších faktorov úrovne reakcie polície na prípady nezvestných osôb, je riziko straty dobrej povesti,“ priznal vyšetrovateľ. „Veľmi vysokopostavení dôstojníci naozaj nemajú radi, keď ich kritizujú a ak vidia, že konkrétnemu prípadu venuje tlač veľmi vážnu pozornosť, potom je oveľa pravdepodobnejšie, že budú nasadené značné zdroje,“ dodal. Bývalý detektív poukázal aj na negatívny vplyv médií. „Každý sa teraz považuje za detektíva,“ povedal. „A sociálne siete umožňujú okamžité zdieľanie teórií a názorov na to, čo sa stalo s nezvestnou osobou,“ upozornil Neil.
Môže to byť nepríjemné a škodlivé. Verejnosť má na to neukojiteľnú chuť, čo bolo jasne vidieť v prípade Bulleyvej, keď reagovali amatérski detektívi, občianski novinári a tí, ktorí majú veľké platformy sociálnych médií. Každý mal svoj názor a vďaka viacerým kanálom mal možnosť zverejniť ho vo veľkom rozsahu a v 99 percentách prípadov nepresne. „Boli sme svedkami toho, že komentátori vyjadrovali veľmi silné názory na kvalitu a efektívnosť reakcie polície na vysokoprofilové prípady nezvestných osôb a takmer vždy boli neopodstatnené,“ priblížil. Neil použil príklad svojej osobnej skúsenosti s príliš horlivými nadšencami pre skutočné zločiny. „Počas prípadu Bulleyová som sa vyjadril k účtu na sociálnych sieťach s veľkým počtom používateľov, ktorý kategoricky tvrdil, že polícia odvádza pri hľadaní Nicoly hroznú prácu,“ povedal.
„Pýtal som sa, odkiaľ túto informáciu má, keďže ju policajný tím nezverejnil. Odpoveď, ktorú som dostal, bola výrečná: Je zrejmé, že sú nekompetentní. Dokonca ani neprehľadali breh rieky. Predvídateľne sa ukázalo, že ide o populárny kanál na sociálnych sieťach s veľkým počtom priaznivcov a zdalo sa, že sa nezakladá na absolútne ničom, okrem populárnych dohadov,“ uviedol. Úlohou polície nie je podávať priebežné komentáre k závažným vyšetrovaniam v priamom prenose. Niekedy treba verejnosti pripomenúť, že nie vždy má právo všetko vedieť. Bývalý detektív tiež priznal, že po desaťročiach práce v polícii je ťažké nepodľahnúť únave zo súcitu najmä vtedy, keď sa pravidelne strácajú tí istí ľudia.
