TOKIO – Na sociálnej sieti sa objavila posledná fotografia, ktorú jeden z pasažierov urobil pred pádom lietadla spoločnosti Japan Air Lines. Zarážajúce je aj to, že počet obetí tejto strašnej leteckej katastrofy, ktorá si vyžiadala viac ako 500 životov, sa mohol výrazne znížiť, nebyť dvoch tragických chýb.
Katastrofa letu číslo 123 spoločnosti Japan Air Lines, ku ktorej došlo 12. augusta 1985 neďaleko Tokia, je dodnes najsmrteľnejšou leteckou katastrofou jedného lietadla. Let sa začal celkom bežne, vysvetľuje podcast Nexpo, keď sa na palube Boeingu 747 tlačilo približne 509 cestujúcich, ktorí sa chceli dostať domov k svojim rodinám pri príležitosti japonského sviatku Obon. Ani oni, ani kapitán Masami Takahama, ktorý lietadlu počas osudného letu velil, však nevedeli, že menšia nehoda spred siedmich rokov bola nesprávne opravená a obrovské dopravné lietadlo malo poruchu.
Lietadlo pri pristávaní na letisku Itami v júni 1978 silno odskočilo, čo spôsobilo silný náraz do chvosta. Praskla zadná tlaková prepážka, ktorá mala byť pri správnej oprave lietadla ako nová. „Namiesto jednej spojovacej dosky však opravári spoločnosti Boeing použili dve, paralelne k trhline, čím sa celá jedna časť nitov stala úplne zbytočnou," vysvetľuje moderátor v podcaste. Dvanásť minút po štarte si kapitán Takahama a jeho druhý pilot Yutaka Sasaki všimli kolosálny otras prechádzajúci trupom lietadla. Moderátor podcastu pokračoval: „Vodná para vo vzduchu kondenzuje na hmlu a kyslíkové masky padajú pred dezorientovaných cestujúcich. To všetko sa stane v priebehu niekoľkých sekúnd a všetci na palube sa dostanú do bezuzdnej paniky."
Je neuveriteľné, že v tomto chaose a zmätku jeden z cestujúcich urobil poslednú fotografiu, na ktorej sú kyslíkové masky visiace zo stropu lietadla. Posádka sa pokúsila núdzovo pristáť na letisku Haneda, ale škody boli oveľa katastrofálnejšie, než si pôvodne uvedomovali. „Všetky štyri hydraulické vedenia vedúce ku krídlam lietadla sú prerušené a čo nevedeli, ich vertikálny stabilizátor je úplne zničený,“ vysvetľuje ďalej moderátor podcastu.
Chvostová plutva lietadla sa úplne oddelila od trupu. Lietadlo sa dostalo do takzvaného fugoidného cyklu. Takmer 30 minút sa lietadlo krútilo na oblohe, keď sa ho piloti zúfalo snažili nasmerovať na bezpečnú pristávaciu dráhu. Cestujúci kričali od hrôzy, keď ich prudké manévre hádzali zo strany na stranu. Nakoniec niekoľko minút pred 19. hodinou mohutné lietadlo narazilo do hustého lesa neďaleko hory Mikuni. Mnohí z cestujúcich a posádky pri náraze zahynuli, ale trápenie tých, ktorí prežili, ešte ani zďaleka neskončilo. „Len 20 minút po náraze si vojak amerického letectva Michael Antonucci všimol haváriu a telefonicky oznámil miesto výskytu," vysvetľuje moderátor v podcaste.
Namiesto toho, aby japonská armáda okamžite požiadala o pomoc, odvolala záchrannú operáciu s predpokladom, že neprežil ani jeden z cestujúcich. Záchranné tímy boli vyslané nasledujúce ráno. Niekoľko tiel nájdených vo vraku a v jeho okolí malo zranenia, ktoré by sa dali ošetriť, keby pomoc prišla skôr. Niektorí z nich zomreli na následky vyčerpania. Jeden z lekárov povedal: „Keby sme to objavili o 10 hodín skôr, mohli sme nájsť viac preživších." Z pôvodných 524 cestujúcich a členov posádky lietadla prežili len štyria. Jedna z nich, zamestnankyňa Japan Air Lines Yumi Ochiaiová, povedala, že počula krik a stonanie ostatných preživších, ktorí postupne utíchali, ako jeden po druhom umierali v tme a chlade.
