USA - Práve sme sa priblížili k tomu, aby sme do roku 2028 uvideli živého mamuta. Spoločnosť Colossal Biosciences, ktorá sa zaoberá prinavrátením vyhynutých druhov, totiž oznámila, že sa im ho podarí vytvoriť pomocou buniek slona ázijského. O tomto nepochybne zaujímavom experimente informuje portál bioRxiv.
Spoločnosť Colossal Biosciences si dala za cieľ vytvoriť do roku 2028 mamuta srstnatého. Jej tím pre portál bioRxiv uviedol, že pomocou viacnásobného prístupu sa im podarilo odhaliť, ako je možné použiť bunky slona a „preprogramovať“ ho na vytvorenie cicavca odolného voči chladu, ktorý by mohol plniť ekologickú úlohu dávno vyhynutého mamuta. Ich cesta k jeho vytvoreniu sa sústreďuje na identifikáciu génov spojených s jeho základnými fenotypmi. V prípade mamuta srstnatého ide o odolnosť voči chladu, zakrivené kly a klenutú lebku. Ak sa vedcom podarí nastaviť gény potrebné na vznik týchto vlastností, potom by sa v Arktíde mohli opäť potulovať mamuty. Preto bolo potrebné analyzovať ich najbližšie žijúceho príbuzného, čiže slona ázijského, ktorý je na 99,6 percent geneticky rovnaký.
„Bol to jeden z našich prvých cieľov, aby sme dokázali vytvoriť bunky nazývané indukované pluripotentné kmeňové bunky, ktoré sú podobné embryonálnym kmeňovým bunkám. Dajú sa získať synteticky pomocou súboru faktorov a použiť je možné akékoľvek primárne línie z akéhokoľvek druhu,“ povedala vedúca biologických vied v spoločnosti, Eriona Hysolliová, pre portál IFLScience. Zároveň pripomenula, že je potrebné zohľadniť aspekt deextinkcie a pozrieť sa na fenotypy arktickej adaptácie v bunkových a organoidných modeloch. „Ale dôležitejšie je to aj pre ochranu prírody a otvára to dvere mnohým budúcim technológiám asistovanej reprodukcie,“ priblížila.
Ak sa pýtate, prečo by bolo dobré dať mamutom druhú šancu, odpoveď znie: Môžu zachrániť stromy. „Dúfame, že sa nám podarí pozitívne ovplyvniť ekosystém, ktorý bol možno pred 10 000 rokmi znehodnotený ľuďmi, čo prispelo k úhynu takmer všetkých hlavných bylinožravcov v Arktíde a spôsobilo prechod od trávy k stromom,“ povedal genetik George Church, spoluzakladateľ Colossal Biosciences, pre IFLScience. „Stromy sú menej fotosynteticky produktívne, zachytávajú viac tepla, pretože sú ako bleskozvody a v zime tiež zachytávajú sneh, takže izolujú pôdu pred rýchlym zamrznutím,“ dodal. Ak sa vedcom podarí znovu obnoviť bujnú faunu, čiže obrovské bylinožravce, ktoré by konzumovali trávu, mohol by sa znovu tvoriť robustnejší a plodnejší ekosystém.
Reintrodukcia mamuta srstnatého alebo zvieraťa, ktoré má základné fenotypy tohto druhu, by to mohla dokázať. Slony totiž s obľubou vyvracajú stromy. Church vysvetlil, že ide o dlhodobý cieľ, ktorého prínos by naša generácia nezaznamenala, ale ak chceme jedného dňa využiť silu mamuta srstnatého, musíme najprv pochopiť ázijského slona. Hoci je pred nami ešte dlhá cesta k jeho „preprogramovaniu“, toto oznámenie je predzvesťou prvých úspešných krokov. „Nie je to koniec a využívame aj iné prístupy, aby sme tento proces urýchlili a zefektívnili,“ doplnila Hysolliová.
