WARWICK - Hoci je na svete známych len štrnásť supervulkánov, stačí jedna erupcia a malo by to nepredstaviteľný vplyv na našu planétu. Ale dobrá správa je, že rozdiel medzi supervulkánom a bežnou sopkou je dosť veľký.
Supervulkán s indexom vulkanickej výbušnosti (VEI) 8 - najväčšou zaznamenanou hodnotou indexu - má potenciál vyvolať erupciu so závažnými účinkami na globálnu klímu a ekosystém. Podľa Národného historického múzea bola poslednou supererupciou novozélandská sopka Taupō, ku ktorej došlo približne pred 26 500 rokmi. Takže je jasné, že nikto živý ju nikdy nevidel a ani neuvidí. Čo by sa ale stalo, keby takýto supervulkán vybuchol? Môžeme sa pozrieť na erupciu hory Tambora v roku 1815, ktorá zaznamenala VEI 7. Predpokladá sa, že v dôsledku priamych účinkov sopky zahynulo približne 10 000 až 11 000 ľudí. Ďalších 49 000 až 90 000 ľudí zomrelo v dôsledku hladomoru a epidemických chorôb po erupcii na ostrovoch Sumbawa, Lombok a Bali. Nehovoriac o znížených globálnych teplotách v nasledujúcom roku, ktoré viedli k hladomoru v mnohých regiónoch.
„Supervulkány môžu produkovať veľmi zriedkavé a veľmi veľké kremičité supererupcie - ako napríklad tie, ktoré boli rekonštruované v Yellowstone, Taupo a Toba," povedala pre denník Metro doktorka Katie Reevesová, pedagogická pracovníčka na Univerzite vo Warwicku. „Skutočný počet supervulkánov na Zemi nie je úplne známy, pretože väčšina našich poznatkov je založená na rekonštrukcii minulých supervulkanických udalostí, keďže počas ľudskej histórie sme neboli svedkami žiadnej z nich," dodala. Je pravdepodobné, že vzhľadom na vzájomnú prepojenosť klímy a zemského systému by účinky po supererupcii boli veľmi rozsiahle.
V priebehu šiestich mesiacov by sme podľa Reevesovej zaznamenali pokles globálnych teplôt o jeden až tri stupne Celzia, ktorý by trval päť až desať rokov. Poľnohospodárstvo by utrpelo v dôsledku menšieho množstva slnečného svetla dopadajúceho na plodiny a vyskytli by sa extrémne poveternostné javy, ako sú mrazy a suchá. Ovplyvnené by mohli byť aj hlavné klimatické javy, ako sú El Niño a monzúny, čo by ovplyvnilo stovky miliónov ľudí.
Vážne dôsledky by to malo aj pre bezpečnosť dodávok vody, keďže by bolo o 5 až 10 percent menej zrážok, energie a financií. V dnešnej dobe by to malo závažné dôsledky aj pre leteckú dopravu, ako sme to mohli vidieť napríklad pri menšej erupcii sopky Eyjafjallajökull na Islande v roku 2010. Tieto supererupcie môžu produkovať tiež sírne plyny, ktoré sa môžu dostať až do stratosféry vzhľadom na výšku chrličov. Tie môžu reagovať s vodnou parou v atmosfére a vytvárať sírne aerosóly, ktoré môžu rozptyľovať prichádzajúce žiarenie a dočasne ochladzovať klímu. Tento jav sa nazýva sopečná zima.
