BIRMINGHAM – Na svete je asi päť miliónov ľudí, ktorí sa narodili 29. februára, teda v deň, ktorý máme v kalendároch iba počas priestupných rokov. Napriek tomu, že mnohí si dlhší február ani len nevšimnú, deň navyše je veľmi dôležitý, upozorňuje odborník.
Rok 2024 predstavuje ďalší priestupný rok, čo znamená, že február má 29 dní a nie 28 dní. Prečo je to tak? Dôvodom je fakt, že každý rok technicky nemá 365 dní, informuje NASA. V skutočnosti trvá Zemi 365,242190 dní, kým obehne okolo Slnka. A kým staroveké civilizácie pri plánovaní kalendára vychádzali buď z fáz mesiaca alebo slnka, Július Caesar v roku 46 pred Kristom zaviedol svoj juliánsky kalendár, ktorý počítal s 365,25 dňami v roku.
Tento kalendár však nebol celkom v poriadku, pretože bol o 0,0078 dňa (11 minút a 14 sekúnd) dlhší ako tropický rok, a tak pápež Gregor XIII. zaviedol v 16. storočí niektoré dodatky, aby priestupné roky neboli úplne každé štyri roky. Kalendár upravil najmä kvôli Veľkej noci, pretože každým rokom spadala na neskorší dátum. Chcel, aby sa tento sviatok oslavoval na jar bez ohľadu na to, či je priestupný alebo nepriestupný rok.
Napriek tomu, že Július Caesar aj pápež Gregor XIII. sú už dávno po smrti, stále existujú priestupné roky. Ako upozornil Younas Khan, učiteľ fyziky na University of Alabama v Birminghame, bez nich by sa naplnilo to, čoho sa obával už spomínaný pápež. „Bez prestupných rokov budeme mať po niekoľkých stovkách rokov leto v novembri. Vianoce budú v lete. Nebude sneh,“ vysvetlil. Najbližšie sa priestupného roku dočkáme v 2028, 2032 a 2036.
