CAMBRIDGE - Výsledky štúdie zverejnenej v časopise British Journal of Sports Medicine naznačujú, že zmena tempa chôdze môže predĺžiť život a znižuje riziko vzniku cukrovky o viac ako tretinu. Jej autori z Cambridgeskej univerzity a Univerzity v Glasgowe pracovali s údajmi od viac ako pol milióna ľudí, ktoré boli zdokumentované za obdobie dlhšie než 20 rokov.
V štúdii z roku 2023 zverejnenej v časopise European Journal of Preventive Cardiology je uvedené, že chôdza v rozsahu necelých 4000 krokov denne súvisí s dlhším životom. Každých ďalších tisíc krokov, ktoré jej respondenti urobili nad rámec tejto základnej hodnoty, viedlo k dodatočnému 15-percentnému zníženiu rizika úmrtia. Nový výskum sa sústredil nie iba na počet krokov, ale aj na to, ako tempo chôdze ovplyvňuje riziko vzniku chronických ochorení, najmä riziko cukrovky 2. typu.
Jej autori sa snažili zistiť, či môže rýchlosť chôdze ovplyvniť zdravie. Preto realizovali metaanalýzu desiatich kohortových štúdií uskutočnených v rokoch 1999 až 2022 a zozbierali údaje od vyše 508 000 dospelých jedincov z USA, Veľkej Británie a Japonska. Vedci následne zoskupili a porovnali rôzne rýchlosti chôdze, aby posúdili vzťah medzi týmto faktorom a pravdepodobnosťou vzniku cukrovky 2. typu. Najvýraznejšie výsledky boli zaznamenané vtedy, keď respondenti kráčali rýchlosťou viac ako 5,95 kilometra za hodinu. Práve takéto tempo viedlo k šokujúcemu, až 39-percentnému zníženiu rizika vzniku cukrovky.
Výskumníci tiež zistili, že rýchlejšia chôdza prinášala postupné benefity aj vtedy, keď sa ľudia zastavili pred dosiahnutím tohto cieľa. U ľudí, ktorí kráčali rýchlosťou od 4,90 do 5,95 km/h, sa riziko znížilo o 24 percent. Tým, ktorí pri chôdzi udržiavali tempo od 2,89 do 4,90 km/h, sa pravdepodobnosť vzniku cukrovky znížila o 15 percent v porovnaní s respondentmi kráčajúcimi rýchlosťou nižšou ako 2,89 km/h.
Samostatná štúdia z roku 2023 poukazuje na to, že cukrovka môže výrazne skrátiť ľudský život. Jej autori upozorňujú, že táto diagnóza je spojená s množstvom ďalších závažných chronických ochorení vrátane infarktu a mŕtvice, problémov s obličkami a niektorých druhov rakoviny. Z ich výskumu vyplynulo, že diagnóza cukrovky 2. typu vo veku 30 rokov môže skrátiť očakávanú dĺžku života až o 14 rokov. U osôb, ktorým bola diagnostikovaná vo veku 40 rokov, sa dĺžka života skrátila o 10 rokov. Pacienti, ktorým ju diagnostikovali vo veku 50 rokov, sa priemerne skrátil život o šesť rokov v porovnaní s tými, u ktorých sa toto ochorenie nevyskytlo.
Podľa vedcov by medzi naše hlavné zdravotné priority mali patriť prevencia, resp. oddialenie vzniku cukrovky. Hoci vám lekár môže odporučiť opatrenia ako zmena stravovania, užívanie liekov alebo skoncovanie s fajčením, znížiť riziko jej vzniku môže aj častejšia a zároveň rýchlejšia chôdza. "Chôdza je bezplatná, jednoduchá a väčšina ľudí ju môže začleniť do bežných činností, ako je napríklad cesta do práce, nakupovanie a návšteva priateľov," uviedol Neil Gibson z organizácie Diabetes U.K. Aj keď sa pre dosiahnutie väčšieho zdravotného efektu zvyčajne odporúča chodiť rýchlejším tempom, dôležité je najmä to, aby ľudia chodili rýchlosťou, ktorú zvládajú a vyhovuje im.
