WEST YORKSHIRE - Dnes sedemdesiattriročná Marina Chapmanová tvrdí, že ju vychovali opice, ktoré ju naučili jesť ako ony, hojdať sa na stromoch a spať vo vydlabanom kmeni stromu. Jej život sa obrátil hore nohami, keď ju vo voľnej prírode zajali lovci a odviedli do nevestinca.
Rodená Kolumbijčanka a dvojnásobná mama Marina Chapmanová odhalila svetu svoj príbeh v knihe z roku 2013 pod názvom "The Girl With No Name", ktorú napísala spolu so svojou najmladšou dcérou Vanessou Forerovou. Tvrdí, že ju ukradli v roku 1954, keď v Kolumbii bežne pôsobili gangy obchodujúce s deťmi. "Videla som, ako mi ruka zakrýva ústa. Bola to čierna ruka v bielej vreckovke. Potom ma odviedli dvaja ľudia preč," povedala podľa Mirror. Z nejasných dôvodov ju neskôr nechali v dažďovom pralese.
Asi po dvoch dňoch zbadala skupinu kapucínskych opíc a začala kopírovať ich správanie, aby prežila. Sledovala, ktoré orechy a bobule jedia, chytala banány, ktoré zhodili a pila z ich napájadiel. Nakoniec, keď začala štvornožkovať a prestala rozprávať, ju opice začali akceptovať. "Jedného dňa bola pravidelná kakofónia prerazená bezprostredne nebezpečným volaním jednej z opíc," napísala Marina v knihe. Uviazla v jednej z loveckých sietí, ktoré slúžili na chytanie a kradnutie zvierat. Lovci vzali dievčinu do nevestinca v meste Cucuta na severovýchode krajiny a neskôr sa stala dieťaťom ulice, kým si našla zamestnanie ako slúžka.
Potom sa presťahovala do metropoly Bogota a sprevádzala rodinu, pre ktorú pracovala, na výlete do Británie. To jej zmenilo život. V roku 1978 strávili šesť mesiacov v Bradforde, kde sa mladá žena zoznámila a zamilovala do Johna Chapmana, organistu v evanjelickom kostole. Manželom sa narodili dve dcéry - Vanessa (40) a Joanna (43) a Marina sa stala ženou v domácnosti. Stále žijú v trojizbovom byte v Allertone na predmestí Bradfordu. Pre ňu to však nebol jednoduchý prechod, pretože bola nútená učiť sa všetko odznova - od správneho obliekania až po naberanie jedla.
Nemohla si však pomôcť a niektoré divoké návyky jej zostali doteraz. Vanessa si spomína, ako sa jej mama hojdala zo stromov, keď ju vyzdvihla zo školy. Keď vyšla Marinina kniha, stretla sa so skepticizmom. Niektorí tvrdili, že je fantasta, iní, že jej mozog vytváral falošné spomienky v dôsledku prekonanej traumy z detstva. Ale Vanessa je presvedčená o tom, že je to všetko pravda. "Odborníci vykonali rôzne testy, aby zistili, či moja mama bola naozaj v džungli, pretože veľa ľudí je zjavne skeptických. Aj ja by som bola, keby to nebola moja mama. Zistili, že mama má v krvi driemajúce zvláštne choroby z džungle, ktoré by nemohla mať, keby jej príbeh nebol pravdivý," vysvetlila.
Zatiaľ čo dcéra Joanna sa stala štátnou zamestnankyňou, vydatou a s tromi deťmi žijúcimi v Leedse, bizarný rodinný príbeh nadobudol ďalší zvrat v tom, že Vanessa odišla z Veľkej Británie, aby sa usadila v rovnakom type kolumbijskej džungle, kde údajne žila jej mama. Chapmanová si spočiatku myslela, že dcéra robí chybu. "Najprv som sa kvôli tomu cítila nesvoja, pretože som sa nikdy necítila v Kolumbii dobre alebo bezpečne. Ale už sa nebojím. Nedostane sa do problémov. Je šikovná a som na ňu veľmi hrdá," dodala Marina.
