LONDÝN - Betlehemská hviezda neodmysliteľne patrí k vianočnému príbehu. Pátranie po jej existencii zamestnáva už celé storočia náboženských učencov aj astronómov, ktorí sa ju snažia identifikovať ako konkrétnu astronomickú udalosť. Touto témou sa zaoberá posledné číslo časopisu CURIOUS.
K betlehemskému zobrazeniu jasličiek, v ktorých leží malý Ježiško, neodmysliteľne patrí žiariaca hviezda. Jej žiara bola vraj taká obrovská, že doviedla do Betlehema troch učencov z východu, ktorých príchod si pripomíname 6. januára. "Prišli mudrci od východu do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten, ktorý sa narodil ako židovský kráľ, lebo sme videli jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť," hovorí Matúš v Biblii o úkaze na oblohe.
Čo sa vtedy zjavilo na oblohe?
Náboženskí učenci a astronómovia sa nad tým zamýšľajú dlhé stáročia a hľadajú odpoveď na otázku, že ak sa na oblohe naozaj niečo zjavilo, o čo presne išlo. Matúšovo evanjelium bolo napísané okolo roku 85 n. l. na základe rôznych zdrojov a je jediným zo štyroch evanjelií, v ktorom je zmienka o spomínanej hviezde. Pôvodne bolo slovo αστερα napísané v gréčtine a preložené ako "astra" (hviezda), ale mohlo sa vzťahovať aj na iné objekty, napríklad na planétu alebo kométu. Obľúbeným vysvetlením je možný dočasný jav ako kométa, supernova alebo vyrovnanie planét. "O tom, čo by mohlo byť betlehemskou hviezdu, sa viedlo veľa diskusií. Možným kandidátom by mohla byť neobvyklá udalosť, napríklad supernova, pričom jedna sa objavila v roku štyri pred Kristom. Prípadne mohlo ísť o jav so silnou astrologickou väzbou ako napríklad kométa alebo konjunkcia planéty či Mesiaca s hviezdou, ktorá môže ohlasovať narodenie významnej osoby," priblížil astronóm Greg Brown z Kráľovského observatória v Greenwichi v Londýne pre IFLScience.
Samozrejme za predpokladu, že k udalosti vôbec došlo. Vzhľadom na to, že hviezda sa objavuje len v Matúšovom evanjeliu, najjednoduchšie vysvetlenie je, že ide o vymyslený dodatok, ktorý má pravdepodobne spojiť Ježišovo narodenie s hviezdnym proroctvom z Knihy Numeri a posilniť jeho mesiášsky nárok. "Napriek veľkému úsiliu si nemôžeme byť istí, či sa táto zdanlivo astronomická udalosť naozaj stala, alebo či bol nejaký konkrétny astronomický jav v tom čase uznaný ako špecifické znamenie," doplnil Brown.
Znamenie supernovy?
Ak by prichádzala do úvahy táto možnosť, tak to naznačuje, že sa na nočnej oblohe niečo menilo. Hviezdy sa nepohybujú dostatočne rýchlo na to, aby si ich ľudia dokázali všimnúť na novom mieste. Jednou z interpretácií je preto teória, že ak išlo o hviezdu, stala sa viditeľnou pravdepodobne v dôsledku výbuchu supernovy a bola náhle oveľa jasnejšou. Spozorovanie supernovy patrí k zriedkavým úkazom. Najskôr ju zaznamenali čínski astronómovia v roku 185 n. l., keď ju opísali ako záhadnú hosťujúcu hviezdu, ktorá zostala na oblohe osem mesiacov. Keplerova supernova bola viditeľná na oblohe rok a pol po tom, ako sa objavila v roku 1604. Kandidátov na takýto objekt je málo. RCW103 je pozostatok supernovy, ktorá zrejme vybuchla približne pred 2000 rokmi. Nachádza sa v južnom súhvezdí Norma, kde ju dokážu sledovať len pozorovatelia južne od 29. stupňa severnej rovnobežky. Betlehem má 31,7 stupňa zemepisnej šírky.
Ďalšou možnosťou je Hulse-Taylorov pulzar v súhvezdí Aquila. Čínski a kórejskí astronómovia zaznamenali udalosť, ktorá by mohla súvisieť s tým, že predchodca pulzaru sa stal supernovou niekedy medzi rokmi štyri a dva pred Kristom. A možno to vôbec nebola supernova, ale nova, čiže dočasné zjasnenie bieleho trpaslíka. Tieto hviezdy majú spoločníkov, ktorým "kradnú" materiál. Keď sa dostane na povrch bieleho trpaslíka, jeho celkové žiarenie sa výrazne zvýši. Ak ukradne dostatok hmoty, môže sa dokonca zrútiť sám na seba a stať sa supernovou. Novy sa vyskytujú oveľa častejšie než supernovy, takže by mohli byť dobrým vysvetlením aj pre vianočnú hviezdu. Každých dvanásť až osemnásť mesiacov sa objaví približne jedna nová nova, ktorá sa stane dostatočne jasnou na to, aby bola viditeľná voľným okom. Alternatívou, ktorá nezahŕňa náhle zjasnenie, ale stále zahŕňa hviezdu, je nebeská konfigurácia známa ako apulzia.
Konjunkcia, vyrovnanie alebo impulz planét
Možno traja mudrci nevideli ani jeden objekt a išlo o konjunkciu s hviezdou. "Apulzia je zdanlivé najbližšie priblíženie dvoch objektov na oblohe, ktoré súvisí s podobnou udalosťou známou ako konjunkcia. Technicky však ide o jeden okamih," vysvetlil Brown. Pozorovateľovi sa to môže javiť ako jeden svetelný bod. "V závislosti od objektov sa môžu na oblohe javiť dlhší čas blízko seba. Konjunkcie zahŕňajúce Mesiac budú blízko seba niekoľko hodín, zatiaľ čo tie, čo zahŕňajú planéty, môžu trvať niekoľko dní alebo dokonca týždňov v závislosti od zúčastnených objektov a od toho, čo znamená blízko v očiach pozorovateľa."
V období približne desať rokov pred narodením Ježiša sa určite vyskytli zaujímavé planetárne konjunkcie. Niektoré boli blízke, ale nie vizuálne pôsobivé, ako napríklad konjunkcia Jupitera a Saturna. Iné mohli byť trochu zvláštnejšie, napr. stretnutie Regulusa, Jupitera a Venuše v roku tri pred naším letopočtom alebo konjunkcia Venuše a Jupitera v roku dva p. n. l. Pri hľadaní vhodného astronomického kandidáta na betlehemskú hviezdu však existuje jeden problém - jej úlohou je udávať smer, ale to sa väčšine nebeských udalostí veľmi nedarí.
Kométa: nebeská GPS?
Neustále otáčanie Zeme znamená, že každý objekt, ktorý sa začína v jednej časti oblohy, sa v priebehu niekoľkých hodín nevyhnutne presunie na druhú stranu. Najčastejšia sa betlehemská hviezda spája s teóriou, že to bola kométa, pretože tie sa pohybujú po oblohe. Je možné, že aj ich smerový vzhľad (hlava a chvost trochu pripomínajú šíp) naznačuje niečo, čo mali mudrci nasledovať, aby sa dostali do Betlehema. Aj s touto hypotézou je však veľký problém. "Pri znázornení betlehemskej hviezdy sa používa kométa, ale ako zámerné označenie smeru má rovnaký problém ako všetky telesá vo vesmíre. Neustále otáčanie Zeme totiž spôsobuje, že každý objekt, ktorý sa začína v jednej časti oblohy, sa v priebehu niekoľkých hodín presunie na druhú stranu. Ak sa pokúsite kráčať smerom k nejakému objektu na nočnej oblohe, ten bude v priebehu dňa neustále meniť smer a nebude ukazovať na žiadne konkrétne miesto. Výnimkou je len severný a južný pól," povedal odborník.
Zem sa otáča okolo svojej osi a pohybuje sa okolo Slnka, takže poloha objektov na nočnej oblohe sa každý deň trochu posunie. Skutočnosť je taká, že hoci sa všetky planéty pohybujú jedným smerom okolo Slnka, keď ich Zem dobehne (alebo ony Zem) na ich dráhe obehu, môže sa zdať, že sa na oblohe zastavili alebo sa pohybujú dozadu, ako napríklad retrográdny Merkúr. Táto zdanlivá doba nehybnosti planét je krátka a ako ukazovateľ konkrétneho miesta na Zemi by nebola veľmi užitočná. "Kométa by mohla byť pravdepodobnejšia vzhľadom na to, že sa bude pohybovať po oblohe v priebehu času, prípadne čiastočne proti rotácii Zeme. V skutočnosti by ale stále nebola schopná udržať rovnaký smer na oblohe alebo rozumne navigovať niekoho na konkrétne miesto. Namiesto toho je pravdepodobnejšie vysvetlenie, že mudrci nasledovali znamenie existujúcej hviezdy, ale nie, že doslova za ňou kráčali. To by viac zodpovedalo vtedajším astrologickým prácam."
Niektorí bádatelia sa domnievajú, že mudrci boli astrológovia, ktorí roky sledovali oblohu, aby spozorovali znamenie naznačujúce narodenie nového kráľa, ako sa píše v Starom zákone. Keď teda nastala vhodná astronomická udalosť, identifikovali ju ako správny čas vydať sa na cestu. Keďže však katolícka cirkev neskôr vyhlásila astrológiu za kacírsku, tento výklad mohol časom upadnúť do nemilosti. Bol preto nahradený hmatateľnejším vysvetlením, a to udalosťou, ktorá sa práve zhodovala s Ježišovým narodením.
