ARIZONA - Tridsaťosemročná Lizzie Ensová vyrastala medzi Amišmi obklopená veľkou rodinou. Po úteku od prísneho životného štýlu sa stala odborníčkou na funkčnú výživu. Z detailov o spôsobe života v uzatvorenej komunite doslova mrazí a mladá žena opisuje svoju minulosť ako šialenú.
Domovom pre Lizzie Ensovú bola komunita Amišov, kde vyrastala spolu s osemnástimi súrodencami v drsných podmienkach bez elektriny a vody. Všetko oblečenie si musela šiť sama a nesmela si strihať vlasy. Pre útek sa rozhodla, keď mala devätnásť rokov, keď jej vtedajší priateľ z inej komunity utiekol a pomohol jej urobiť to isté. Jej život je teraz úplne iný a pohľad späť na jej životný štýl v detstve jej pripadá šialený, informuje Mirror.
Vedela som, že tam nepatrím
Lizzie je teraz odborníčka na funkčnú výživu a pôsobí vo Phoenixe v Arizone. „Nemali sme ani elektrinu a tečúcu vodu. Nemali sme sprchy. Pred odchodom som si nikdy nestrihala vlasy a bolo to neskutočné. Odmalička som vedela, že tam nebudem celý život. Vedela som, že tam nepatrím," povedala. Lizzie je jednou z troch párov dvojičiek a vyrastala v rodine s devätnástimi deťmi. Jej najstarší súrodenec má teraz 47 a najmladší 25 rokov. Povedala: „Bola medzi nami súrodenecká rivalita. Vo všeobecnosti sme si ale boli blízki. Každé ráno sme pripravovali raňajky pre 20 ľudí. Trikrát denne sme varili pre armádu."
Lizzie pracovala od piatich rokov, robila domáce práce, upratovala a dojila kravy. Povedala: „Vždy som sa snažila, aby sa mi darilo. Odmalička nás učili tvrdo pracovať. Všetko ovocie a zeleninu sme si pestovali sami a mali sme zvieratá na mäso." Jej komunita bola veľmi prísna a kontrolovala oblečenie. „Šaty sme si museli šiť sami, vlasy museli byť zakryté a nemohli sme sa ostrihať,“ priblížila. Nemali kúpeľne, chodili na záchod do prístavby a namiesto toaletného papiera používali noviny alebo časopisy. „Nemali sme vodovod, takže sme sa nemohli sprchovať. Sprchu som vyskúšala až po odchode," dodala.
Muži vymysleli pravidlá a ženy ich museli dodržiavať
Ako tínedžerka začala spochybňovať nariadenia svojej komunity. Podľa jej slov muži vymysleli pravidlá a ženy ich museli dodržiavať. Lizzie sa ale nedokázala zmieriť s takouto hierarchiou. Stretávala sa s chlapcom z inej komunity Amišov. Časom od neho dostala list, že utiekol. Povedal jej, že ju môže vyzdvihnúť ešte v ten večer, ak bude chcieť tiež odísť. Zanechala mu odkaz, išla si ľahnúť, neskôr vyliezla na strechu a skočila dolu. „Sedela som na streche a rozmýšľala som, ako skočím,“ spomína si. Lizzie sa podarilo spojiť s bývalým manželským párom Amišov, ktorí ju nechali u seba bývať a pomohli jej získať číslo sociálneho poistenia, aby si mohla nájsť prácu.
Mala iba 20 dolárov, za ktoré si kúpila prvé oblečenie a ostrihala sa. „Vlasy som si ostrihala zo vzdoru. Bol to obrovský kultúrny šok. Človek sa musí odnaučiť. Deštrukcia toho, čo ste robili celý život, len tak nezmizne," vysvetlila. Lizzie sa rozhodla prijať svoju cestu, živila sa umývaním riadu, potom sa stala osobnou trénerkou, následne sa začala zaujímať o holistické zdravie a začala podnikať v oblasti koučingu. Traja jej súrodenci tiež odišli z komunity, ale s väčšinou svojej rodiny sa už roky nerozprávala. Povedala, že nelipne na svojej minulosti. „Prijímam svoj život. Je úplne iný. Keď sa obzriem späť, poviem si, že to bolo šialené," dodala.
