WASHINGTON - Sonda Rover Perseverance umiestnená na planéte Mars zdokumentovala jedinečný jav počasia, ktorý je veľmi dobre známy najmä ľuďom žijúcim v púštnych oblastiach našej planéty. Podľa NASA ide o tzv. prachového diabla.
Sonda Perseverance poskytla pozemšťanom úchvatný pohľad na obrovský prachový vír presúvajúci sa po povrchu Marsu pozdĺž západného okraja krátera Jezero. Snímka vznikla 30. augusta a podľa NASA mohol mať tento prachový stĺp výšku zhruba dva kilometre. V prípade prachového diabla ide o komíny pripomínajúce lieviky, cez ktoré sa horúci vzduch pohybuje smerom nahor. Sú to v podstate vertikálne stĺpy horúceho vzduchu a častíc. Zároveň sa veľmi podobajú na jav, s ktorým sa stretávame v púštnych oblastiach Zeme.
Experti odhadujú, že zaznamenaný prachový diabol bol od rovera Perseverance vzdialený asi štyri kilometre. Okrem zberu vzoriek hornín a výroby kyslíka funguje sonda aj ako predĺžené oko pozorujúce javy na Marse. Vďaka nej môžu vedci zo vzdialenosti 230 miliónov kilometrov sledovať aj to, aké je na susednej planéte počasie. Video má zmenenú rýchlosť, aby bol pohyb diabla dostatočne viditeľný. Tvorí ho 21 záberov, ktoré sú od seba vzdialené štyri sekundy. Vedci z laboratória Jet Propulsion spresnili, že prachového diabla zachytila jedna z navigačných kamier Perseverance. Tie využívajú viditeľné svetlo na získavanie panoramatických 3D snímok. "Nevidíme vrchol prachového diabla, ale tieň, ktorý vrhá, nám dáva dobrý odhad jeho výšky," povedal Mark Lemmon z Inštitútu vesmírnych vied v Boulderi v Colorade, ktorý je členom tímu Perseverance.
Prachoví diabli vznikajú podobne ako na Zemi, keď sa stúpajúce bunky teplého vzduchu miešajú s klesajúcimi stĺpcami chladnejšieho vzduchu, ktoré so sebou nesú prach a úlomky. Marťanské verzie však môžu narásť do oveľa väčších rozmerov, a to vďaka nižšej gravitácii a väčšiemu množstvu prachu na Červenej planéte. Najvýraznejšie sú počas jarných a letných mesiacov, keď sú teploty vyššie. Dôvodom je skutočnosť, že horúci vzduch pri povrchu rýchlo stúpa cez chladnejší, ktorý je nad ním, čo môže vyvolať vzostupný prúd vzduchu. Na severnej pologuli Marsu, kde sa Perseverance nachádza, je v súčasnosti leto.
Sonda dostala za úlohu hľadať tieto úkazy vo všetkých smeroch, aby pomohla sledovať počasie na susednej planéte. Jej hlavným cieľom je však hľadať stopy skameneného mikrobiálneho života a zbierať horniny, ktoré šťastne poputujú na Zem. Už viac ako dva roky sa vozidlo pohybuje po kráteri Jezero, kde plní svoju misiu a ukladá vzorky do oceľovej trubice. Výber tejto lokality nie je náhodný; vedci sa totiž domnievajú, že kedysi bola zaplavená vodou a nachádzala sa tu staroveká riečna delta. Tajomstvo vodnej plochy (ak naozaj existovala), by mohlo byť uzamknuté práve vo vzorkách hornín. Perseverance ale vzorky neprinesie späť na Zem a iba ukladá trubice na určitých miestach, aby ich mohla vyzdvihnúť misia NASA a Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorá je v súčasnosti vo vývoji. Podľa najnovších správ však hrozí, že sa nespustí kvôli nákladom a komplikovanosti.
