LONDÝN - Podľa výsledkov nového výskumu môžu byť verbálne útoky rodičov pre vývoj ich detí rovnako nebezpečné ako iné typy nevhodného zaobchádzania vrátane sexuálneho zneužívania. Odborníci preto upozorňujú rodičov na potrebu lepšej komunikácie s ich ratolesťami.
Výskum zverejnený v časopise Child Abuse & Neglect pravdepodobne vydesí rodičov, ktorí pravidelne kričia na svoje deti. Takéto správanie môže totiž podľa jeho výsledkov poškodzovať ich vývoj a spôsobiť im problémy. Predmetom štúdie bolo verbálne zneužívanie detí (CVA) ako formy zlého zaobchádzania s nimi, ktoré zahŕňa krik, jačanie, vyhrážanie sa a nespravodlivé kritizovanie dieťaťa. Toto všetko môže mať podľa odborníkov dlhodobý vplyv naň, dokonca môže byť pre neho rovnako škodlivé ako iné formy zlého zaobchádzania, do ktorého patria aj fyzické a sexuálne zneužívanie v detstve.
Zo štúdie, ktorej autormi sú výskumníci z Wingate University v Severnej Karolíne a a University College London, vyplýva, že verbálnym zneužívaním je postihnutých okolo 40 percent detí. Znepokojujúca je aj skutočnosť, že tí, ktorí ho zažijú, môžu byť neskôr vystavení väčšiemu riziku sebapoškodzovania, užívania drog a potenciálne im hrozí aj väzenie. "Týranie detí je definované ako správanie dospelého alebo iného opatrovateľa, ktorý sa zapája do činov poškodzujúcich alebo vynechávajúcich potrebnú starostlivosť o dieťa. V súčasnosti existujú štyri podtypy, ktoré zahŕňajú týranie dieťaťa: fyzické, sexuálne, emocionálne zneužívanie a zanedbávanie," vysvetľujú odborníci.
Prevalencia emocionálneho týrania sa v týchto štyroch prípadoch v detstve zvýšila. Kľúčovým atribútom emocionálneho týrania detí je základné páchanie verbálneho zneužívania medzi dospelými a dieťaťom. "Tieto typy konania dospelých môžu byť pre vývoj dieťaťa rovnako škodlivé ako iné v súčasnosti uznávané a forenzne stanovené podtypy zlého zaobchádzania, ako je fyzické a sexuálne zneužívanie v detstve. Napriek tomu sa CVA venuje menej pozornosti." Experti preto pripomínajú, že deti si zaslúžia lepšiu komunikáciu. "Tak, ako potrebujú od dospelých opatrovateľov starostlivé, bezpečné a podporujúce fyzické prostredie, vyžadujú aj komunikáciu, ktorá ich nehanobí, ale podporuje zdravé sebapoňatie a rozvoj."
Spoluautorka štúdie Shanta Dubeová zopakovala toto posolstvo a upozornila rodičov, že ich slová znamenajú pre deti veľmi veľa. "Dospelí si často neuvedomujú, ako ich krik a kritizujúce slová, ako napríklad 'hlúpy' a 'lenivý', môžu negatívne ovplyvniť deti, najmä ak takto prežívali rodičovstvo." Profesor Sam Wass, ktorý sa špecializuje na stres, už v minulosti uviedol, že najdôležitejšie je označiť emócie. Poukázal na to, ako malé deti nereagujú na logiku, pretože ich mozog nie je dostatočne vyvinutý. "Takže keď vidíte, ako sa dieťa určitým spôsobom citovo prejaví a možno žiarli na hračku iného dieťaťa alebo je smutné, že nemôže ísť do parku, potom mu nehovorte, aby to necítilo," hovorí Wass s tým, že iba takto mu pomôžete stať sa viac sebavedomým.
Skutočnosť, že si uvedomujeme, čo cítime, nám pomáha zvládať emócie a redukovať ich. "Emócie sa zvyčajne odohrávajú v nízkych oblastiach v mozgu, tesne nad miechou. Tento proces a získanie sebauvedomenia pomáha šíriť emócie do jazykových a analytických centier mozgu a pomáha nám lepšie to zvládať. Čo by som teda ako rodič urobil, je pomôcť pochopiť, čo cítia, používať frázy bez odsudzovania a povedať 'zdá sa mi, že sa cítiš takto' a dať verbálny štítok na to, čo si myslíte, že prežívajú." Skôr, ako prehovoríte, je tiež dôležité pokúsiť sa vžiť do kože svojho dieťaťa a snažiť sa pochopiť, aké to je byť ním.
