SOFIA - Muža v Bulharsku našli v štádiu úplnej mumifikácie len šestnásť dní po tom, čo ho naposledy videli živého. Experti uvádzajú, že mozog, črevá a ďalšie jeho orgány sa scvrkli na bezštruktúrne masy, no nedokážu vysvetliť, ako mŕtvola dosiahla taký pokročilý stav mumifikácie za taký krátky čas.
Telo bolo nájdené pri železničnej trati v Sofii 3. septembra, informujú vedci vo svojej štúdii, ktorá bola zverejnená v časopise Cureus. Polícia neskôr potvrdila, že telesné pozostatky patrili 34-ročnému mužovi s anamnézou alkoholizmu, ktorý nebol videný od 16. augusta. Od nálezu tela tak ubehlo len niečo vyše dvoch týždňov.
Pri opise stavu mumifikovanej mŕtvoly autori odhaľujú, že povrch kože vykazoval sfarbenie od svetlej po tmavohnedú a bol tvrdý a kožovitý. "Vyšetrenie tela ukázalo, že vnútorné orgány v lebečnej, hrudnej a brušnej dutine sa rozpadli na vysušené hnedočierne masy." Vedci, zmätení nezvyčajným stavom pozostatkov, tvrdia, že prirodzená mumifikácia je časovo náročný proces a zvyčajne trvá niekoľko týždňov až šesť až dvanásť mesiacov.
Takáto transformácia je zvyčajne možná len v podmienkach extrémneho tepla a sucha, pričom denné teploty nesmú klesnúť pod 30 stupňov Celzia a priemerná vlhkosť zostáva pod 50 percent. Úrovne slnečného žiarenia asi 600 wattov na meter štvorcový sú tiež potrebné na prirodzenú mumifikáciu, zatiaľ čo rýchlosť vetra okolo 32 kilometrov za hodinu pomáha urýchliť proces. Keď sú splnené všetky tieto podmienky, môže sa stať, že mŕtve telo vyschne dostatočne rýchlo na to, aby sa zastavil proces rozkladu, čo namiesto toho vedie ku konzervácii.
Počas šestnástich dní medzi smrťou muža a objavením jeho mŕtvoly však teplota v Sofii kolísala medzi 16 a 33 stupňami Celzia, čím sa dostala mimo rozsah potrebný na prirodzenú mumifikáciu. Relatívna vlhkosť bola zaznamenaná na úrovni 52 percent a priemerné slnečné žiarenie dosahovalo len 257,9 wattu na meter štvorcový.
Rýchlosti vetra boli tiež hlboko pod hodnotou potrebnou na mumifikáciu, aj experti špekulujú, že prechádzajúce vlaky mohli prispieť k vytvoreniu veterných podmienok, ktoré sa mohli podieľať na odparovaní tekutín z tela. Celkovo však v druhej polovici augusta v bulharskej metropole zjavne nebolo vhodné počasie na mumifikáciu, čo sťažuje vysvetlenie, prečo mužovo telo jednoducho nezhnilo.
