PRAHA - Nemecký filozof, psychológ a novinár židovského pôvodu Theodor Lessing bol pred druhou svetovou vojnou nielen vo svojej krajine známym antifašistom a humanistom. Pôsobil ako profesor hannoverskej univerzity, po nástupe nacistov k moci v Nemecku sa v roku 1933 uchýlil do Mariánskych Lázní. Tam ho v auguste toho roku postrelili dvaja najatí vrahovia - členovia Henleinovej Sudetonemeckej strany. Na následky zranení na druhý deň, 31. augusta 1933, zomrel v tamojšej nemocnici. Lessing je označovaný za prvú obeť nacizmu v Československu.
Lessing sa narodil 8. februára 1872 v Hannoveri ako Theodor Levy v asimilovanej židovskej rodine strednej triedy. Meno si neskôr zmenil na počesť spisovateľa Gottholda Efraima Lessinga, ktorý sa v 18. storočí zasadzoval o emancipáciu Židov. Študoval medicínu, neskôr ale získal doktorát z filozofie, psychológie a literatúry. Pracoval ako učiteľ, okrem iného v Drážďanoch. V roku 1900 sa oženil s členkou vysokej aristokracie spriaznenou s rodom Hohenzollernov, ktorá bola kvôli svadbe so Židom vydedená.
Tiež sa začal politicky angažovať, zblížil sa so sociálnou demokraciou, pracoval aj pre ľavicové odbory a organizoval prednášky. Vystriedal niekoľko zamestnaní, rozviedol sa. V roku 1908 začal učiť na technickej vysokej škole v rodnom meste. V tom čase začal aj literárne tvoriť, venoval sa poézii, dráme a písal aj psychologicky ladené romány. V roku 1912 sa stal mimoriadnym profesorom a neskôr sa druhýkrát oženil. Bol aktivistom, okrem iného brojil proti nadmernému hluku v uliciach.
Theodor počas prvej svetovej vojny pôsobil ako lekár vo vojenskom lazarete, zároveň tiež prednášal a písal. Preslávil sa ako humanista a aktívny bojovník za mier s heslom "vojnu vojnám". Po vojne v Hannoveri so svojou druhou manželkou Adou vybudoval vzdelávacie centrum pre dospelých. V 20. rokoch pôsobil ako súdny znalec v procese s hannoverským sériovým vrahom a kanibalom Fritzom Haarmannom, keďže však upozorňoval na spojenie polície a obžalovaného, ktorý bol policajným donášačom, a nečinnosť polície umožňujúcu mu páchať zločiny, bol z procesu odvolaný. Napísal o ňom knihu Haarmann - história vlkodlaka, ktorá vyvolala veľkú pozornosť.
Lessing pôsobil aj ako novinár, prispieval napríklad do pražského nemeckojazyčného denníka Prager Tagblatt. Tu okrem iného zverejnil článok kritizujúci zvolenie Paula von Hindenburga za nemeckého prezidenta, ktorého opísal ako nevýrazného, bezzásadového a poslušného muža, ktorý bol využitý ako zásterka zlovestnými politickými silami. To mu vynieslo nenávisť nacionalistických kruhov a v dôsledku toho bol v roku 1926 vyhodený z vysokej školy. Po nástupe nacistov k moci v roku 1933 začal byť prenasledovaný. Vyplienili mu byt, a tak odišiel do exilu do Československa. Usadil sa v Mariánskych Lázňach a ďalej prednášal. V druhej polovici augusta 1933 sa Lessing v Prahe zúčastnil na medzinárodnom židovskom kongrese, kde vo svojej prednáške v súlade so svojou vitalistickou filozofiou odhaľoval neľudskosť nacistickej rasovej teórie.
Na druhý deň po svojom návrate do kúpeľného mesta ho 30. augusta okolo 21:30 cez okno jeho pracovne postrelili najatí vrahovia, ktorí po čine utiekli do Nemecka. Theodor na druhý deň na následky zranení zomrel. V tom istom čase prebiehal v Norimbergu zjazd nemeckej nacionálne socialistickej strany, ktorému predsedal čerstvý ríšsky kancelár Adolf Hitler. Lessing je pochovaný na mariánskolázeňskom židovskom cintoríne. Na jeho hrobe je nápis "Prvá obeť fašizmu v ČSR". V meste má tiež pamätnú tabuľu umiestnenú na niekdajšej vile Edelweiss, kde bol zavraždený. Nemecko-izraelská spoločnosť v Hannoveri udeľuje od roku 2003 Cenu Theodora Lessinga za osvietené myslenie a rokovania.
