FLORIDA – Vedcom sa podarilo zhromaždiť a analyzovať podrobné genetické údaje z ľudskej DNA z miest ako voda, vzduch či pôda. To vyvoláva chúlostivé etické otázky o súkromí a bezpečnosti, pokiaľ ide o naše biologické informácie.
Vedci používajú enviromentálnu DNA získavanú zo vzduchu, pôdy, vody, permafrostu či ľadových častíc primárne pri sledovaní a ochrane ohrozených druhov zvierat. Tím z laboratória pre morské biologické vedy na Floridskej univerzite pri štúdiu morských korytnačiek postrehol možnosť skúmania ľudskej enviromentálnej DNA. Túto informáciu nazvali „ľudský genetický vedľajší úlovok“ a rozhodli sa tento fenomén študovať hlbšie, píše CNN.
Objav má pozitíva aj negatíva
Ľudská DNA, ktorá prenikla do životného prostredia našimi slinami, kožou, potom a krvou, by mohla byť použitá na pomoc pri hľadaní nezvestných osôb, na pomoc pri forenzných vyšetrovaniach pri objasňovaní zločinov, na lokalizáciu archeologicky významných lokalít či na monitorovanie zdravia v odpadovej vode. Schopnosť zachytiť ľudskú DNA z prostredia by však so sebou mohla priniesť množstvo negatívnych následkov – neúmyselných aj umýselných, akými je narušenie súkromia, sledovanie polohy, zber údajov či genetický dohľad nad jednotlivcami alebo skupinami.
Vedci v štúdii publikovanej v časopise Nature Ecology & Evolution získali DNA zo stôp vytvorených v piesku štyrmi dobrovoľníkmi. Podarilo sa im sekvenovať časť genómov. Experti následne odobrali vzorky vzduchu z miestnosti kliniky pre zvieratá, kde pracovalo šesť ľudí. Tím objavil DNA, ktorá sa zhodovala s dobrovoľníkmi zamestnancov, zvieracími pacientmi a bežnými zvieracími vírusmi. Z genetických informácií, ktoré zhromaždili, boli schopní identifikovať genetické varianty spojené s európskou a latinskoamerickou populáciou a variácie spojené s viacerými poruchami a chorobami, ako je autizmus, cukrovka, očné choroby, rakovina a srdcové choroby.
Nové etické otázky
Matthias Wienroth, vedúci pracovník študujúci sociálne a etické aspekty genetiky vo forenznej oblasti na University of Northumbria vo Veľkej Británii, poznamenal, že vedci zapojení do štúdie brali etické aspekty svojej práce vážne a identifikovali niektoré kľúčové problémy, ktoré sa pravdepodobne objavia s ich zisteniami. „Je dôležité zachovať ľudskú autonómiu, dôstojnosť a právo nad osobnými údajmi. To je ťažké, ak nemôžete požiadať tých, ktorých DNA zbierate v prostredí, o povolenie, pretože pravdepodobne neexistuje spôsob, ako sa vyhnúť strate DNA prostredníctvom pokožky, vlasov a dychu,“ povedal Wienroth, ktorý sa nezúčastnil na výskume. Zdôraznil potrebu vyvinúť predvídavosť vo výskume genetiky a genomiky.
Yves Moreau, profesor na University of Leuven v Belgicku, ktorý študuje umelú inteligenciu a genetiku a posvietil si na čínsky odber vzoriek DNA tibetských a ujgurských menšín, povedal, že hoci je možné si predstaviť scenár, v ktorom by „mafia alebo diktatúra vysledovala chráneného svedka alebo politického utečenca“, podľa neho je to trochu pritiahnuté za vlasy. „Potrebujeme politickú diskusiu o očakávaniach súkromia vo verejnom priestore, najmä pokiaľ ide o DNA,“ povedal Moreau, ktorý nebol zapojený do tejto štúdie. „Nemali by sme však panikáriť, vždy sa bojím opatrení, ktoré by zastavili výskum. Je tu krehká rovnováha, ktorú treba nájsť.“
