BARCELONA - Nová štúdia oprášila jeden z najzvláštnejších prípadov poranení mozgu v dejinách medicíny. Ide o prípad pacienta, ktorý počas španielskej občianskej vojny utrpel strelu do hlavy. Keď sa však prebral z kómy, videl svet naopak.
V jarný deň roku 1938 zostal ležať na zemi 25-ročný muž, ktorému na valencijskom fronte cez hlavu preletela strela. Keď sa o dva týždne prebral z bezvedomia, zažil šokujúcu zmenu - za určitých podmienok videl svet opačne. Lekár Justo Gonzalo navštívil pacienta v neďalekej vojenskej nemocnici. Projektil vojakovi čiastočne zničil vyvýšeniny na jeho mozgovej kôre v ľavej parieto-okcipitálnej oblasti. Zranený muž však ako zázrakom prežil bez toho, aby potreboval operáciu či špeciálnu starostlivosť. Doktor Gonzalo si uvedomil, že jedinečný prípad, ktorý nazval pacient M, by mohol objasniť fungovanie ľudského mozgu, píše El País.
Šialené zranenie, ktoré zmenilo vnímanie mozgu
Pacientovi M sa zdalo, že ľudia a predmety prichádzajú z opačnej strany, než v skutočnosti prichádzali, čo zasiahlo aj jeho sluch a hmat. Dokázal čítať písmená a čísla vytlačené normálne aj odzadu dopredu bez toho, aby jeho mozog videl akýkoľvek rozdiel. Rovnako to bolo aj v prípade odčítania času na hodinkách. Napriek tomu, že pacient M trpel viacerými bizarnými symptómami, so svojou diagnózou sa vyrovnával celkom pokojne, uvádza Science Alert.
Neurológ Justo Gonzalo pacienta študoval takmer päťdesiat rokov a jeho analýza viedla k významnému posunu v tom, ako dnes experti vidia ľudský mozog. Počas 40. rokov 20. storočia Gonzalo navrhol, že mozog nie je súborom samostatných častí, ale má rôzne funkcie, ktoré sú rozdelené do rôznych častí orgánu. Išlo o myšlienku, ktorá bola v rozpore s konvenčnou múdrosťou tej doby. „Mozog bol vnímaný ako malé škatuľky,“ povedal neuropsychológ Alberto García Molina z Guttmannovho inštitútu. „Keď experti zmenili škatuľku, údajne pozorovali deficit. Pre doktora Gonzala modulárne teórie nedokázali vysvetliť otázky, ktoré sa objavili pri pacientovi M, a tak začal vytvárať svoju teóriu dynamiky mozgu, čím sa rozišiel s hegemonickou víziou o tom, ako mozog funguje,“ dodal García Molina.
Pri štúdiu pacienta M a ďalších s poranením mozgu Gonzalo navrhol, že účinky poškodenia mozgu závisia od veľkosti a polohy poranenia. Ukázal tiež, že tieto zranenia nezničia špecifické funkcie, ale ovplyvňujú rovnováhu rôznych funkcií, ako to bolo v prípade pacienta M. Keďže je jeho práca založená na skutočne neuveriteľnom prípade, niektorí experti ju považujú za priekopnícku. V súčasnosti Gonzalova dcéra, Isabel Gonzalo-Fonrodonaová, spolupracuje s neurológom Garcíom Molinom na novom článku, ktorý zahŕňa aj výskum pacienta M.
