BRATISLAVA - História je plná bizarných faktov, ktorým je ťažké uveriť. Od vedeckého experimentu, v ktorom vedci premenili živú mačku na telefón, až po zubné protézy vyrábané zo zubov mŕtvych vojakov - toto je päť historických faktov, o ktorých by ste si priali, aby neboli pravdivé.
História niekedy pripomína fikciu a často poriadne strašidelnú. V súčasnosti môže byť ťažké uveriť, že v roku 1929 premenili vedci živú mačku na telefón. V Novom Anglicku zase niekto vykopal mŕtvolu ženy, ktorá bola údajne upírkou. Toto je päť historických faktov, ktoré keby sa nestali, nikto by určite nenamietal.
V roku 1494 zasiahla Európu zombie apokalypsa
Aj obdobie talianskej renesancie má svoju temnú stránku. Námorníci vracajúci sa z Nového sveta priniesli so sebou syfilis, ktorý sa rozšíril vo francúzskej armáde. Vojaci tieto "veľké kiahne" postupne šírili aj do zvyšku Európy. Symptómy syfilisu boli naozaj škaredé, keďže v tom čase ešte neboli antibiotiká. Koža na tvárach obetí v podstate hnila a bola plná nechutných vredov. V niektorých prípadoch postihnutým takmer úplne zmizli nosy, pery alebo iné časti tela a mnohí tejto chorobe podľahli. Toto vypuknutie syfilisu bolo v podstate verziou zombie apokalypsy v reálnom svete, Píše magazín Reader's Digest.
Obyvateľov Nového Anglicka sužovala žena - upír
Nepochybne ste už počuli o Salemských čarodejníckych procesoch, ale iba málokto vie o odsúdenej upírke z Rhode Islandu. Koncom 19. storočia zasiahla Connecticut, Rhode Island a Vermont tuberkulóza. Keďže jej obete boli bledé a vyčerpané, ľudia predpokladali, že sa premenili na upírov. Čoskoro sa preto začal na nich lov. Keď členovia rodiny z Exeteru na Rhode Island začali jeden po druhom umierať na tuberkulózu, ostatní obyvatelia mesta boli presvedčení o ton, že niekto z rodiny sa musí kŕmiť ostatnými. Po smrti matky Mary Brownovej a jej dvoch dcér sa obyvatelia mesta rozhodli exhumovať mŕtve telá.
Keď vykopali telo 19-ročnej Mercy, zistili, že jej srdce stále obsahuje trochu krvi, čo bolo vtedy považované za znak vampirizmu. Aby si ľudia boli istí, že Mercy pre nich nebude žiadnou hrozbou, spálili jej srdce a pečeň a popol zmiešali s vodou. Túto zmes následne dali jednému postihnutému mešťanovi ako liek. Nie je prekvapením, že to nefungovalo.
Thomas Edison vytvoril strašidelnú bábiku
Napriek všetkým svojim úspešným vynálezom zažil Thomas Edison dosť veľké zlyhanie, keď sa v roku 1890 pokúsil vytvoriť vôbec prvé hovoriace bábiky. S drevenými telami, porcelánovými hlavami a miniatúrnymi gramofónmi v hrudi sa bábiky nepodobali ničomu, čo svet hračiek kedy videl. Na gramofónoch sa prehrávali nahrávky mladých žien, ktoré recitovali detské riekanky ako "Hickory Dickory Dock" a "Now I Lay Me Down to Sleep". Ak niekedy existovali bábiky, ktoré si zaslúžili svoj vlastný horor, boli to tieto. Stará, skomolená technológia, prenikavé hlasy a strašidelné tváre dodnes spôsobujú nočné mory. To však nie je dôvod, prečo si bábiky nezískali svojich fanúšikov. Bábiky však veľmi drahé a nie každý si ich mohol dovoliť.
Zubné protézy zo zubov mŕtvych vojakov
Zubári v devätnástom storočí bojovali proti zubnému kazu provizórnymi zubnými protézami - slonovinovými základnými doštičkami so skutočnými ľudskými zubami. V tom čase bolo známe, že ľudia rabovali zuby padlých vojakov z bitky pri Waterloo a následne ich predávali zubárom. Tí odrezali zubné korene, pripevnili zuby na doštičky zo slonoviny a predávali zákazníkom. Tí pravdepodobne netušili, odkiaľ ich nový chrup pochádza.
Výskumníci premenili mačku na telefón
V roku 1929 chcela dvojica vedcov z Princetonskej univerzity vyskúšať, ako sluchový nerv vníma zvuk. Ich testovacím subjektom bola živá mačka, ktorej podali silné sedatíva. Ernest Wever a Charles Bray vyrezali časť jej mozgu a pripojili jeden koniec telefónneho drôtu k jej sluchovému nervu a druhý koniec k prijímaču. Keď Bray niečo povedal mačke do uší, Wever ho počul cez slúchadlo vo zvukotesnej miestnosti. Napriek tomu, že ide o pomerne brutálny experiment, mnohí odborníci sa domnievajú, že pomohol pri vývoji kochleárnych implantátov. Mačka experiment síce prežila, no Wever a Bray ju neskôr zabili, aby otestovali, či bude experiment fungovať aj na mŕtvom zvierati. Zistili, že nie.