NEW YORK - Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je nedostatočná fyzická aktivita zaradená medzi hlavné príčiny úmrtí a invalidity. Nedostatok pohybu súvisí najmä s narastajúcim počtom sedavých zamestnaní a ak k tomu pripočítame čas strávený pred televíziou alebo surfovaním na internete, tak niektorí z nás sedia od rána do večera. Odborníci preto bijú na poplach a zostavili zoznam najčastejších problémov, ktoré nám hrozia, ak sa nezačneme viac hýbať.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že sedavý spôsob života sa výrazne podpísal na zdraví populácie. Odborníci odhadujú, že fyzická nečinnosť prispieva k dvom miliónom úmrtí ročne. Znamená to, že ide o jednu z desiatich hlavných príčin úmrtí a invalidity na svete. Čím všetkým sa môže prílišné sedenie prejaviť na vašom zdraví?
Priberanie
Ide o jeden z najčastejších problémov v dôsledku celodenného posedávania. "Dlhodobé sedenie môže viesť k priberaniu, pretože spomaľuje metabolizmus a znižuje počet spálených kalórií," vysvetľuje chiropraktik Brandon Czekaj z Virgínie. Štúdia z roku 2012 uverejnená v časopise vydávanom inštitútom Texas Heart Institute ilustruje, ako úzko spolu súvisia obezita a sedavý spôsob života. Údaje z Centra pre kontrolu chorôb (CDC) ukazujú, že v oblastiach Spojených štátov, kde je miera obezity vyššia ako 30 percent, je viac ako 30 percent dospelých, ktorí uvádzajú, že vo voľnom čase nevykonávajú žiadnu fyzickú aktivitu.
Bolesti chrbta
Keďže celodenné sedenie zaťažuje chrbticu, krk, ruky a nohy, u mnohých sa objavujú chronické bolesti. Dlhodobé sedenie môže viesť k zlému držaniu tela a bolestiam chrbta, najmä ak nesedíte na ergonomickej stoličke alebo sa hrbíte. "Stručne povedané, chrbtica bola stvorená na predlžovanie. Keď sa predlžuje, telo môže efektívne dodávať kyslík, krv a výživu okolitým svalom, stavcom a platničkám," priblížil ortopéd Matthew Chong. Keď teda dlhší čas sedíte na gauči, posteli alebo inom mäkkom povrchu, dochádza k stláčaniu chrbtových stavcov. Väčšina ľudí sa pri sedení hrbí alebo krčí najmä preto, že mnohí nemajú dostatočnú silu jadra, aby podporili svoju chrbticu do ergonomicky zdravšej polohy.
Dobrou správou je, že prestávky v dlhom sedení môžu výrazne zlepšiť zdravie a pohodlie vášho pohybového aparátu. Je dobré sa každú polhodinu aspoň na minútu alebo dve postaviť, pretiahnuť sa a prejsť. Pravidelný pohyb a strečing počas dňa pomôžu udržať kĺby, väzy, svaly a šľachy uvoľnené a vy sa budete cítiť pohodlnejšie, uvoľnenejšie a výkonnejšie.
Ochorenie srdca
Výskumy ukázali, že ak celý deň sedíte, zvyšuje sa riziko kardiovaskulárnych ochorení. Podľa Czekaja to môže byť spôsobené tým, že dlhodobé sedenie môže viesť k vyššej hladine cholesterolu a triglyceridov v krvi. Nadváha alebo obezita, ktorá sa pri sedavom spôsobe života prejavuje častejšie, je príčinou vysokého krvného tlaku, hromadenia tuku v tepnách a vedie k ďalším rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení.
Cukrovka
Prílišné vysedávanie zvyšuje aj riziko vzniku cukrovky 2. typu, pretože môže viesť k inzulínovej rezistencii. Podľa Americkej diabetologickej asociácie (ADA) môžete toto zvýšené riziko kompenzovať pravidelným pohybom počas dňa. Štandardy lekárskej starostlivosti pri cukrovke odporúčajú, aby človek prerušil sedenie krátkou aktivitou každých tridsať minút. Takéto miniatúrne intervaly cvičenia môžu byť obzvlášť prospešné pre ľudí s cukrovkou 2. typu.
Úzkosť a depresia
Celodenné sedenie sa môže nepriaznivo podpísať aj na duševnom zdraví. Takíto ľudia majú tendenciu pociťovať zvýšenú úroveň stresu, úzkosti a depresie. Štúdia z roku 2020 zverejnená v časopise Journal of Environmental Research and Public Health sledovala, ako sa úroveň depresie zhoduje so zvýšenou mierou sedenia počas pandémie covidu. Odhalila, že účastníci, ktorí pred pandémiou spĺňali odporúčania pre fyzickú aktivitu (2,5-5 hodín stredne intenzívnej až intenzívnej fyzickej aktivity každý týždeň), znížili svoju fyzickú aktivitu počas pandemických opatrení v priemere o 32 percent. Tieto osoby uvádzali, že sa vtedy cítili deprimovanejší, úzkostlivejší a osamelejší. V následnej štúdii zverejnenej v roku 2021 v časopise Frontiers in Psychiatry, ktorú viedol ten istý autor, sa zistilo, že došlo k zlepšeniu duševného zdravia v prípadoch, kedy sa zvýšila fyzická aktivita a znížil sa podiel sedenia.
Zhoršená cirkulácia krvi
Celodenné sedenie negatívne vplýva na krvný obeh. Problém predstavujú najmä pokrčené kolená pri sedení. Najväčším problémom pri slabom krvnom obehu je, že vaše bunky nedostávajú toľko kyslíka, koľko potrebujú. Keď ho nemajú dostatok, nemôžu dobre fungovať. Rovnako ako v prípade iných dôsledkov príliš dlhého sedenia by sa váš krvný obeh mohol zlepšiť, ak si počas dňa budete robiť pravidelné prestávky v sedení. Ak sa aspoň každú polhodinu postavíte a prejdete sa alebo natiahnete, možno sa vyhnete najhorším zdravotným rizikám, ktoré sa spájajú s nadmerným sedením.
Ťažkosti s prostatou
Podľa urológa Adama Ramina je tu ešte jeden, menej známy dôsledok celodenného sedenia, a tým je zvýšené riziko prostatitídy alebo zápalu prostaty. "Mnohí ľudia vedia, že sedavé zamestnanie môže viesť k obezite, ktorá vážne ovplyvní napríklad zdravie srdca a chrbtice. „Ale možno vás prekvapí, že prílišné sedenie má nepriaznivý vplyv aj na vaše urologické orgány." U mužov môže dlhodobé sedenie dokonca poškodiť miešok a prostatu. "Nadmerné sedenie vyvíja značný tlak na mužské reprodukčné orgány a môže ich naopak aj dráždiť. Je to začarovaný kruh," poznamenal Ramin s tým, že v poslednom období zaznamenal výrazný nárast počtu pacientov prichádzajúcich do jeho ordinácie so zápalom prostaty, ktorý má priamu súvislosť s dlhodobým sedením.
