VARŠAVA - Náhodný objav v starobylom meste Stará Dongola v Sudáne odhalil súbor stredovekých kresťanských malieb, ktoré predstavujú unikát a nevykazujú podobnosť so žiadnym z doterajších nálezov v tejto oblasti. Podľa odborníkov sú jeho najpozoruhodnejšou časťou steny pokryté kresťanskými výjavmi.
Stará Dongola, niekdajšie hlavné mesto kresťanského núbijského štátu Makúria, neláka žiadnymi výnimočnosťami. Od 19. storočia zostala úplne opustená vo východnej časti saharskej púšte. Celá jej populácia sa presťahovala o 160 kilometrov ďalej za Níl a zanechala po sebe len starobylé ruiny. Pre archeológov, ktorí skúmajú mesto od 60. rokov 20. storočia, ale predstavuje bohatú studnicu objavov rôzneho druhu. Minulý mesiac tam napríklad poľský tím výskumníkov odhalil pozostatky chrámu starého takmer 3000 rokov. Ešte predtým zas išlo o objav rozsiahlej stredovekej katedrály.
V súčasnosti láka pozornosť záhadný komplex bohato zdobených komnát, ktorý prepisuje doterajšie chápanie histórie tohto regiónu. Pomerne malé miestnosti náhodne objavené pod podlahami novšej budovy sú postavené zo slnkom vysušených tehál a pokryté klenbami a kupolami. Jedna z nich pripomína kryptu, hoci sa nachádza oveľa vyššie, než by sa v tomto prípade očakávalo. Najpozoruhodnejším aspektom nového objavu sú však steny; každá z nich je pokrytá jedinečným zobrazením kresťanského umenia. Na jednej maľbe je zobrazená Panna Mária v tmavom rúchu s krížom a knihou a oproti nej stojí obraz Ježiša, ktorý drží v jednej ruke knihu, zatiaľ čo druhou dáva požehnanie prítomným. V inej scéne sa núbijský kráľ skláňa pred Ježišom a bozkáva mu ruku a archanjel Michael chráni dvojicu svojimi krídlami.
Archeológovia uviedli, že v novoobjavenom priestore sa nenachádzajú žiadne paralely s núbijskými maľbami. Súčasťou obrazov sú série nápisov, ktoré naznačujú históriu a motiváciu umeleckých diel. Niektoré z nich sú napísané v gréčtine a v náboženskom prostredí nie sú novinkou. Experti ich identifikovali ako úryvky z Liturgie vopred posvätených darov východnej kresťanskej bohoslužby vykonávanej počas dní Veľkého pôstu. Iné sú zaznamenané v staronubijčine a je veľmi náročné rozlúštiť ich. Pozostávajú z niekoľkých zmienok o Kráľovi Dávidovi, prosieb k Bohu o ochranu mesta, čiže pravdepodobne samotnej Dongoly. Ak je to tak, môže to byť odkaz na udalosti, ktoré znamenali pád mesta.
"Dávid bol jedným z posledných vládcov kresťanskej Makúrie, jeho vláda znamenala začiatok konca kráľovstva. Z neznámych dôvodov zaútočil na Egypt, ktorý sa mu odvďačil vpádom do Núbie, v dôsledku čoho bola Dongola po prvý raz v histórii vyplienená," približujú odborníci v správe Varšavskej univerzity. Podľa nich boli umelecké diela zrejme vytvorené v období, keď sa mesto pripravovalo na blížiace obliehanie egyptských mameluckých vojsk v roku 1276.
Vedci dúfajú, že ďalším výskumom sa nevyrieši iba táto záhada, ale aj ďalšie. A možno sa objasní aj dôvod, prečo Kráľ Dávid vôbec začal útok proti Egyptu. Dovtedy však zostáva prioritou samotné zachovanie objavu. V tomto duchu už na nálezisku usilovne pracuje konzervačný tím, ktorý zabezpečuje fresky ochrannými páskami a tmelmi a vypĺňa prázdne priestory medzi stenou a omietkou injekčnou tekutinou, kým nebudú pokračovať vykopávky.
