LONDÝN - Desiatky rokov hľadajú vedci taký tvar, ktorý by sa dal poskladať tak, aby vyplnil celú plochu a zároveň na nej nevznikli žiadne periodicky sa opakujúce motívy. Matematickú záhadu nakoniec vyriešil amatérsky nadšenec David Smith (64).
V prírode a na stenách našej kúpeľne zvyčajne vidíme vzory dlaždíc, ktoré sa opakujú veľmi predvídateľným a pravidelným spôsobom, hovorí docent informatiky na University of Waterloo v kanadskom Ontáriu Craig Kaplan. Matematikov zaujímali tvary, ktoré zaručovali neperiodicitu, inými slovami, neexistoval spôsob, ako ich usporiadať tak, aby celkový vzor vytváral opakujúcu sa mriežku, píše The Guardian.
Vedci sa týmto problémom začali zaoberať ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Na dosiahnutie neperiodického usporiadania bolo potrebných množstvo rôznych tvarov, na začiatku ich bolo vyše 20-tisíc. Tento počet sa postupne znížil až na číslo dva. Objavenie jedného jediného tvaru trvalo ďalších takmer päťdesiat rokov. Jeho objaviteľ David Smith tvrdí, že mu čiastočne pomohla aj náhoda: "Som celkom vytrvalý, ale mal som aj trochu šťastia."
Trinásťstranný obrazec sa označuje ako "klobúk", ale pravdepodobne sa ujme aj označenie Einstein. To síce zdanlivo odkazuje na známeho fyzika, ale tiež to v nemčine znamená jeden kameň alebo jedna tehla, prenesene teda jeden diel. Aby amatérsky nadšenec svoj objav dokázal potvrdiť, prizval si na pomoc Kaplana a neskôr ďalších dvoch odborníkov - matematika Chaima Goodmana-Straussa z Arkansaskej univerzity a softvérového inžiniera Josepha Myersa z Cambridge. Tí pomohli s dôkazom, že Einstein je naozaj neperiodickým tvarom.
Odštartovali záujem o matematiku
Podľa Kaplana v súčasnosti prebieha závod, kto ako prvý zverejní fotku, že si novým tvarom obložil kúpeľňu. "Práve ma uchvátil príval záujmu, ľudia si vyrábajú vlastné dlaždice, vlastné kresby, niekto si dokonca upiekol sušienky v podobe tejto vecičky. Ľudský aspekt je pre mňa naozaj neuveriteľne potešujúci, znamená, že táto vec bude žiť veľmi dlho," dodal Goodman-Strauss.
