JERUZALEM - V Biblii sa spomína starobylá skalná kaluž, v ktorej vraj Ježiš vykonal jeden zo svojich najslávnejších zázrakov. Pozoruhodné je, že v Jeruzaleme môžete uvidieť jeho časti aj v súčasnosti. Izraelské úrady sa aktuálne usilujú o to, aby bola jedna z najznámejších vodných stavieb v krajine vykopaná a odhalená úplne celá.
Bazén Siloam sa nachádza vo štvrti Wadi Hilweh južne od hradieb Starého Jeruzalemu, ktorá bola domovom palestínskych Arabov. História kamenného vodného diela, ktoré preslávilo celú oblasť, je nejasná a zároveň zahalená neuveriteľnými príbehmi. Vďaka písomným prameňom a archeologickým dôkazom vieme, že v priebehu storočí existovalo v rôznych podobách. Pôvodne ho postavil kráľ Ezechiáš v ôsmom storočí pred Kristom, aby zásoboval Jeruzalem vodou. Jeho stavba sa dokonca spomína v Starom zákone, píše IFL Science. V Druhej Knihe kráľov 20:20 sa píše: "Čo sa týka ostatných Ezechiášových činov spolu s celou jeho mocou a toho, ako vybudoval bazén a tunel na privádzanie vody do mesta, či nie sú napísané v Knihe letopisov judských kráľov?"
Čo sa stalo s pôvodnou stavbou, je záhada. Bazén bol údajne zrekonštruovaný zhruba za vlády Alexandra Jána (103 - 76 p.n.l.) v období Druhého chrámu. Nie je však jasné, či sa vodný útvar nachádzal na tom istom mieste ako ten, ktorý bol postavený Ezechiášom. Ale keďže pochádza z tohto obdobia, údajne ho navštívil Ježiš. Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že bol reálnou historickou postavou, hoci v jeho životnom príbehu je ťažké oddeliť fakty od fikcie. V deviatej kapitole Jánovho evanjelia v Novom zákone sa píše o Ježišovi pri Siloamskom jazierku, kde urobil zázrak a vrátil slepcovi zrak. "Povedal mu: Choď, umy sa v Siloe. Muž sa teda išiel umyť a keď sa vrátil, tak videl."
Spoliehať sa na takéto príbehy nie je síce dôveryhodné, na druhej strane je však známe, že bazén sa v tomto období používal na rituálny kúpeľ známy ako mikve. Využívali ho pútnici, ktorí sa ponárali do vody predtým, ako sa vydali cez Dávidovo mesto do chrámu. Vzhľadom na to, že vodné dielo mohlo mať v čase najväčšej slávy rozlohu viac ako 0,4 hektára, pravdepodobne sa na tomto mieste zhromažďovali stovky ľudí. Mnohé zdroje tiež naznačujú, že mohlo ísť o druh kúpaliska. Keď Rimania v roku 70 n. l. zničili Jeruzalem, stavba chátrala. Ľudia ale naďalej navštevovali Byzantský bazén nachádzajúci sa pozdĺž Ezechiášovho tunela. Vznikol zhruba 300 rokov po období Krista a pripisovali sa mu súvislosti s pôvodným Siloamským dielom. Jeho ďalšie stopy boli objavené počas stavebných prác v roku 2004. V priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov ďalšie archeologické vykopávky odhalili 50 metrov dlhý bazén a kanál, ktorý privádzal vodu z prameňa Silvan a množstvo starovekých kamenných schodov.
Izrael obnovil úsilie poukázať na Bazén Siloam ako na miesto s obrovskou kultúrnou a historickou hodnotou pre judaizmus. Koncom minulého roka Izraelský úrad pre starožitnosti, národné parky a Nadácia Dávidovho mesta uviedli, že sa usilujú o vykopanie a odhalenie celej lokality s tým, že do roku 2023 ju sprístupnia turistom. Archeológia má zároveň potenciál vykopať aj staré krivdy. Kritici naznačujú, že mnohé archeologické projekty v okolí Dávidovho mesta sú politický nástroj na zlegalizovanie židovskej prítomnosti v meste a zároveň slúžia na bagatelizovanie histórie Palestínčanov, ktorí tu žijú. Najnovší projekt obnovy Bazéna Siloam nie je podľa nich iný, pretože keď môžete riadiť minulosť, riadite aj prítomnosť a budúcnosť.
