MELBOURNE - Šesť pediatrov sa rozhodlo zistiť, koľko času potrebuje ľudské telo na to, aby vylúčilo kúsok detskej stavebnice. Bizarným experimentom sa zároveň snažili upokojiť rodičov, že ak ich dieťa prehltne takýto predmet, jeho tráviaci systém si s ním bez problémov poradí. Výsledky zdokumentovali v časopise Journal of Paediatrics and Child Health.
V štúdii nazvanej "Všetko je úžasné: Nezabudnite na Lego" prijali šiesti pediatri odvážnu výzvu a na vlastnom tele vyskúšali, ako dlho bude trvať, kým vylúčia skladačku lega. Museli splniť tri kritériá: nesmeli byť po operácii gastrointestinálneho traktu, museli byť schopní prehltnúť cudzí predmet a dôležité bolo potlačiť odpor pri prehľadávaní vlastnej stolice.
Výskumný tím neskôr zistil, aké sú bežné črevné návyky účastníkov experimentu pomocou tvrdosti a prechodu stolice známe ako skóre SHAT. To sa následne porovnalo s ich skóre SHAT po tom, ako prehltli kúsok lega. Dobrovoľníci už potom iba kontrolovali svoje fekálie v nádeji, že skôr či neskôr v nich nájdu malú plastovú žltú usmievavú hlavičku. Obdobie medzi prehltnutím a vylúčením predmetu definovalo skóre nájdeného a obnoveného času (FART), píše New York Post.
Tento experiment poukazoval na častý problém, ktorý poznajú rodičia malých detí. Vo veku od šiestich mesiacov do troch rokov prežívajú deti ranú fázu vývoja ústnej dutiny a skúmajú svet otvormi v tvári. Ide síce o dôležitú súčasť rozvoja zmyslov, ale má vedľajšie účinky spojené s prehĺtaním cudzích predmetov. Obzvlášť nebezpečné sú magnetické guľôčkové ložiská, ktoré môžu pri pohybe perforovať črevo. Bizarný pokus priniesol tieto výsledky - v priemere trvalo 1,71 dňa, kým bola z tela vylúčená hlava lega s rôznym skóre FART od 1,14 do 3,04 dňa. Vedci poznamenali, že ženy sú lepšie pri prehľadávaní svojich výlučkov ako muži. Jeden dobrovoľník lego vôbec vo svojich exkrementoch vôbec nenašiel.
Čas prechodu cudzieho predmetu kratším črevom dieťaťa však môže byť zásadne odlišný od dospelého. Dieťa by pravdepodobne vykadilo kocku oveľa skôr ako dospelý. Výsledky majú uistiť znepokojených rodičov, že prehltnutý kúsok stavebnice prejde tráviacim systémom dieťaťa bez povšimnutia a následkov. "Ak skúsený klinický lekár s titulom PhD nie je schopný nájsť predmety vo vlastnej stolici, tak by sme to nemali očakávať ani od rodičov," poznamenali autori štúdie.
