ADELAINE - Hafgufa je legendárna morská príšera, ktorá údajne obývala islandské vody. Najnovšie poznatky však ukazujú, že príbeh v skutočnosti podrobne opisuje špeciálnu techniku veľryby loviacu menšie živočíchy.
Podrobný opis hafgufy (morská hmla) sa objavuje v rukopise z 13. storočia nazvanom "Konungs skuggsjá" (Kráľovské zrkadlo) napísanom pre nórskeho kráľa Hákona Hákonarsona, ktorý vládol v rokoch 1217 až 1263. Austrálski vedci analyzovali odkazy na hafgufu až do alexandrijského textu z druhého storočia nášho letopočtu. Ten obsahuje kresby tvora podobného veľrybe, označovanej ako "aspidochelón".
Historici si dlho mysleli, že ide o mytologické monštrum podobné krakenovi, v skutočnosti ale ide o lov veľryby využívajúcu stratégiu známu ako pasca, kedy veľryba otvorí ústa dokorán v nehybnej vzpriamenej polohe na hladine vody. Nič netušiace húfy rýb vnímajú otvorené čeľuste ako úkryt a plávajú priamo do smrtiacej pasce.
Morskí biológovia, archeológovia a odborníci na stredovekú literatúru a jazyky sa spojili, aby preskúmali podobnosti medzi správaním stredovekého monštra so stratégiou kŕmenia veľrýb. Podľa nich stredovekí námorníci pravdepodobne vedeli, že hafgufa je typ veľryby a nie žiadne fantastické morské monštrum. "Nórski ľudia boli veľkí moreplavci. Väčšina výprav, ktoré podnikli v stredoveku v Škandinávii, boli rybárske výpravy, takže mali veľmi vysokú úroveň vedomostí o prílivoch, prúdoch, vlnách, ako aj o rybách," uviedla Lauren Poyerová z Katedry škandinávskych štúdií na Washingtonskej univerzite pre Live Science.
Z veľryby sa stalo monštrum v 18. storočí, a to z prekvapivého dôvodu. "Nazval by som to zneužitím stredovekých zdrojov. Tendenciou bolo odmietať stredoveké správy o prirodzenom svete ako dezinformované a nepresné," povedal námorný archeológ z Vysokej školy humanitných, umeleckých a spoločenských vied na Flinders University v Austrálii John McCarthy. "Hoci ich rámec vedomostí bol dosť odlišný, v 13. storočí dokázali presne opísať tento typ veľrýb. Spisovatelia z 18. storočia objavili tohto morského tvora a dopustili sa chýb, keďže si neboli vedomí tohto fenoménu kŕmenia."
V starých nórskych rukopisoch hafgufa vyžaruje vôňu, ktorá priťahuje ryby do jej úst. Podľa novej štúdie by táto špeciálna vôňa mohla pripomínať zápach zhnitej kapusty spojený s kŕmením veľrýb. Keporkak alebo veľryba Bryde vydávajú zreteľný zápach, keď zvracajú potravu, aby nalákali korisť do svojich nehybných čeľustí. Prečo sa to teda moderní vedci dozvedeli len nedávno? Jedným z vysvetlení je, že technológie, ako sú drony, nám umožňujú sledovať populácie veľrýb ľahšie ako predtým, myslí si McCarthy. Druhým vysvetlením je, že populácia veľrýb sa začína zotavovať a ich správanie sa mení. "Ak to vezmeme ako stredoveké očité svedectvo, potom to nie je 21. storočie, keď sme prvýkrát pozorovali správanie veľrýb. V skutočnosti sa tak stalo pred najmenej tisíc rokmi," dodala Poyerová.
