WASHINGTON - Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) objavil veľké vzdialené galaxie, ktoré podľa vedeckých predpokladov nemali existovať, pretože pochádzajú z ranej fázy vývoja vesmíru. Informoval o tom vedecký server Space.com.
Astronómov šokuje zistenie, že obrie a vyspelé galaxie zjavne existovali pomerne krátko po Veľkom tresku, teda vzniku vesmíru. Nikto to nečakal a nedokáže vysvetliť, ako sa tieto galaxie vytvorili. Sú veľké zhruba ako naša Mliečna dráha. Plne vyzrelé červené hviezdy zachytili snímky vzdialených zákutí vesmíru, ktoré vznikli počas počiatočných pozorovaní JWST. Galaxie opísané v novej štúdii sú tak vzdialené, že sa i výkonnému ďalekohľadu javia len ako červenkasté bodky. Analýzou svetla, ktoré vyžarujú, vedci dospeli k záveru, že sa prostredníctvom nich pozerajú na "detstvo" vesmíru len 500 000 až 700 000 rokov po Veľkom tresku.
Takto rané galaxie samé o sebe nie sú prekvapujúce. Astronómovia očakávali, že prvé hviezdokopy sa vyskytli krátko po tom, ako vesmír prekonal takzvanú dobu temna, teda zhruba prvých 400 000 rokov svojej existencie, kedy sa v ňom nachádzala len hmla z atómov vodíka. Galaxie zo snímok JWST sú však šokujúcim spôsobom veľké a hviezdy v nich príliš staré. Nové zistenia sú v ropozore s doterajšími predstavami o tom, ako vesmír vyzeral a vyvíjal sa v ranom období a nezodpovedajú ani pozorovaniam predchodcu Webbovho teleskopu, Hubbleovho teleskopu.
"Mali sme konkrétne vysvetlenie pre typ galaxií existujúcich v ranom vesmíre. Sú mladé a malé," uviedol pre Space.com astronóm Joel Leja z Pensylvánskej štátnej univerzity a jeden zo spoluautorov štúdie. Predošlé výskumy o ranom vesmíre, založené na pozorovaniach Hubbleovho teleskopu a ďalších nástrojov, podľa Leju opisovali skôr malé, modré, "detské" galaxie v ranom období vesmíru. Išlo teda o objekty, ktoré vznikli až nedávno z pôvodnej "kozmickej polievky" a sami si vytvorili svoje mladé hviezdy a štruktúry.
Mladé hviezdy vo všeobecnosti žiaria na modro. S postupom času sčervenajú v dôsledku spaľovania svojho paliva. V dávnych galaxiách, na ktoré sa zameriava Webbov teleskop, astronómovia staré červené hviezdy neočakávali. Taktiež si nemysleli, že nájdu galaxie masívnejšie než zhruba miliarda sĺnk. Červenkasté body ale nasvedčujú tomu, že sú päťdesiatkrát masívnejšie. Teleskop Jamesa Webba pozoruje vesmír zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme od vlaňajšieho januára. Zariadenie, doposiaľ najvýkonnejšie svojho druhu, v hodnote desiatich miliárd dolárov (9,4 miliardy eur), je projektom NASA, ESA a kanadskej vesmírnej agentúry CSA.
