BRATISLAVA - Sahara sa stala najväčšou púšťou sveta asi pred 2 700 rokmi po pomalom miznutí zelene, uviedla medzinárodná vedecká štúdia.
Pred šesťtisíc rokmi bola táto rozsiahla africká oblasť zelená, tvorili ju stromy, savany a množstvo jazier. Územie väčšie než austrálsky kontinent bolo tiež obývané. Informovala o tom štúdia európsko-americko-kanadského tímu, ktorú zverejnil magazín Science. Väčšina fyzických častí, ktoré by mohli vypovedať o saharskej geografickej revolúcii, sa stratila. Vedci študovali vrstvy usadenín v jednom z najväčších ešte existujúcich saharských jazier Yoa v štáte Čad.
Prezreli sedimenty, vykonali pôdne testy a zhodnotili biologické indikátory ako peľ z rastlín a stromov alebo výtrusy pochádzajúce z obdobia pred začiatkom vzniku púšte. Vedecký tím študoval aj pozostatky vodných mikroorganizmov. Nové zistenia sú v rozpore s predchádzajúcimi štúdiami, ktoré naznačovali rýchly kolaps vegetácie v oblasti, uviedol geológ z Prehistorického archeologického inštitútu univerzity v Kolíne Stefan Kröpelin.
V roku 2000 štúdia Petra de Menocala z Kolumbijskej univerzity zistila na základe sedimentov v západnej Mauretánii neočakávaný nárast prachu odnášaného vetrom z oblasti saharského regiónu, čo naznačovalo rýchle klimatické zmeny. Zistenia z jazera Yoa však ukázali opak - proces zmeny oblasti na púšť trval dlhší čas, uviedol Kröpelin.
